Zachova tradíciu urbárov?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Nefunkčných pozemkových spoločenstiev je dnes veľa. Nevedia sa zís, v mene ostatných koná jeden či dvaja ľudia. Píše sa v Pravde 15. marca 2011.
Členom podiely nik nevypláca a denne sa takto kopia na stole ministerstva pôdohospodárstva sažnosti. Màtve spoločenstvá treba sfunkčni alebo vylúči samozvaných podielnikov, ktorí obchodujú s drevom a v lesoch podnikajú svojvoľne. Urbariáty v takej podobe ako u nás pôsobia aj na severe Maďarska a v južných častiach Poľska. Uplatňuje sa tak uhorské právo. V susednom Česku spoločenstvá nepoznajú, keďže tam platí rakúsky model a pozemky dedí najstarší potomok.
Urbariáty u nás zaviedla ešte Mária Terézia, keď poddaným dala majetky najprv do obhospodarovania a potom sa stali vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Ide pritom o vlastníctvo nedeliteľné, následkom čoho má na jednej veľkej ploche podiel sto a niekedy až tisíc ľudí. Je špecifi cké práve tým, že na rozdiel od spoluvlastníctva, ktoré vzniká na lesných, ale aj poľnohospodárskych pozemkoch mimo urbárskych spoločností, toto nemôže zruši ani súd. Podielnik síce môže svoj ideálny podiel, ktorý má na nehnuteľnosti, preda, pri predaji však musí dodrža zákonné pravidlá. Musí ho najprv ponúknu ostatným spolupodielnikom na predaj a ak títo jeho podiel nie sú ochotní odkúpi, môže ho preda aj inej osobe. Takto sa mnohé dostali už do majetku nielen fyzických, ale aj právnických osôb, cirkví, ale aj do majetku obcí.
Oponenti pôvodného aj nového zákona, ktorý navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva, tvrdia, že ho treba zruši, nech si vlastníci a urbárnici založia inú formu hospodárenia. Napríklad spoločnos s ručením obmedzeným alebo inú obchodnú spoločnos. V tých oblastiach Slovenska, kde urbárske spoločenstvá boli aj v minulosti, najmä na Kysuciach a na Orave, si však ľudia zvykli takto hospodári v lesoch. „Urbariáty obhospodarujú štvrtinu až pätinu neštátnych lesov, čo nie je zanedbateľná výmera. Preto tejto tradičnej forme hospodárenia musíme venova aj patričnú pozornos,“ obhajuje ich zachovanie Pavel Bútor, vedúci oddelenia lesného majetku a štátneho dozoru ministerstva.
„Fungovali od čias Márie Terézie a v mnohých prípadoch veľmi úspešne,“ hovorí. Ministerstvo preto nevidí dôvod, prečo by spoluvlastníci lesných pozemkov, ale aj vodných plôch či pasienkov nemali ís aj naďalej touto cestou osobitného zákona. „Ide predsa o potomkov urbárnikov, ktorí kedysi dostali plochy do užívania, aby na nich sami hospodárili a neskôr sa stali ich vlastníkmi.“
(Zdroj: Pravda, 15.3.2011)