Za osem rokov zmizlo zo slovenských pasienkov 100 tisíc oviec: Dokonalá ochrana stád pred šelmami je chiméra
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Portál EURACTIV.sk publikuje článok s titulkom Šéf slovenských ovčiarov: Strety so šelmami rastú násobne, dokonalá ochrana stáda je chiméra. Slavomír Reľovský je riaditeľom správneho útvaru Zväzu chovateľov oviec a kôz. Podľa jeho slov strácajú slovenskí chovatelia konkurencieschopnosť, čo je spôsobené nízkou dotačnou podporou. „Dostali sme sa do štádia, že si mliekari nechávajú doviezť lacnejšie mlieko z Francúzska namiesto toho, aby ho kúpili na Slovensku,“ povedal. EURACTIV.sk rozhovor s ním uvádza faktom, že zo slovenských pasienkov zmizlo za osem rokov sto tisíc oviec. Z rozsiahleho interview uverejňujeme na Lesmedium.sk odpovede odborníka na tému ochrany stád hospodárskych zvierat pred dravcami.
Chovateľom v súvislosti s prísnejšou ochranou vlka od tohto roka pribudli nové povinnosti pri ochrane stáda. Ide o to zabezpečiť stálu prítomnosť pri ovciach, prítomnosť voľne pustených pastierskych strážnych psov či zabezpečenie ohrady. Ako vyhláška sa z tohto pohľadu zmenila práca chovateľov?
My svoje stáda chránime a vždy sme ich aj chránili. Zmena pre nás teda nie je dôležitá. Je to naše živobytie, ani by nám neprišlo na um zvieratá nechrániť alebo sa o ne nestarať.
Opäť to ale ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť. Každé jedno z opatrení prináša náklady. Napriek tomu je ochrániť zvieratá niekedy veľmi ťažké. Ak je tlak predátorov extrémne veľký, tak sa to nepodarí žiadnymi opatreniami.
Do ktorých opatrení teraz chovatelia investujú najviac? Sú to pastierske psy či ohradníky?
Momentálne viac investujeme do ohradníkov. Je to pre nás dôležité najmä z personálneho hľadiska. Opäť sme pritom, že keby som lákal ľudí, aby išli ku mne pracovať, je tam nebezpečenstvo, že ich v noci alebo cez deň bude ohrozovať medveď či vlk. Málokto by sa chcel postaviť takýmto šelmám.
Z poľnohospodárskych dotácií môžu chovatelia čerpať prostriedky na preventívne opatrenia. Využívajú to?
Áno. Stavajú oplôtky, lenže je to všetko jednorazová podpora. Obrovské náklady idú na údržbu preventívnych opatrení aj na chov psov. Sú to náklady, ktoré nás zase stavajú do znevýhodnenej pozície voči zahraničným chovateľom, ktorí problémy so šelmami neriešia.
S ministerstvom životného prostredia sa nám podarilo dohodnúť odškodňovanie chovateľov. To všetko ale nerieši príčinu vzniku škôd. Problém je, že chovateľovi vznikne škoda na stáde, ktoré starostlivo buduje desiatky rokov.
Efektívnou ochranou môžu byť voľne pustené pastierske strážne psy.
Žiadne opatrenie nie je stopercentné. Musíme brať do úvahy to, že Slovensko je urbanizovaná krajina. Nie sme v Mongolsku alebo na Sibíri, kde sú tisícky hektárov plochy a pes bez prítomnosti ľudí a turistov. U nás je veľmi bohatá turistická krajina. Ovce sa chovajú v národných parkoch, v chránených krajinných územiach. Je tam veľký pohyb ľudí a často sa ľudia nevedia správať tak, ako by sa v prítomnosti veľkých pastierskych psov správať mali.
Výchova detí by sa od malička mala viac venovať ochrane prírody, aby sa v budúcnosti vedeli správať pri pasúcich sa zvieratách alebo v prítomnosti veľkých pastierskych psov.
Ktoré z opatrení je teda najefektívnejšie?
To je ťažké vyhodnotiť. Čo bolo účinné v minulosti, od čias valašskej kolonizácie, je prítomnosť pastiera so strážnym psom. Aj keby podporné mechanizmy boli nastavené dokonale a dokázali by sme ich zaplatiť, nefungovalo by to. Väčšina chovateľov je frustrovaná a unavená z toho, že napriek maximálnemu úsiliu, 24-hodinovej ochrane, vzniknú škody predátormi.
Od leta 2021 je vlk zákonom chránený, čím sa skončili kvóty na jeho odstrel. Narástol odvtedy počet stretov alebo škôd?
Strety rastú násobne a nie je to len pre to, že je vlk chránený. Keď v roku 1990 bolo 700-tisíc oviec, tých stretov nebolo toľko. Problém je teda asi inde, nie v tom, že chovatelia nezabezpečujú ochranu. Predtým bolo šeliem podstatne menej. Stopercentná ochrana je chiméra. Je zlá predstava, že ohradník a psy dokážu problém vyriešiť úplne.
Čo sa s tým dá teda robiť? Podľa vás je to len regulácia šeliem?
Chovatelia majú často pozemok v prenájme, je to poľnohospodársky využívaný pozemok. My dokážeme zabezpečiť, aby naše zvieratá z neho nešli do lesa. Tak isto by teda aj ochranár, ktorý má pod patronátom tieto šelmy, mal zabezpečiť, aby sa nedostali k mojim zvieratám. To ale nedokáže.
Často narážame na problém, že v štátnej ochrane prírody, ktorá má toto zabezpečiť, nie sú dostatočne fundovaní ľudia na to, aby si vedeli uvedomiť aj pozíciu druhej strany. Najdôležitejšie je zabezpečiť, aby škody nevznikali. Riešením však nie sú opatrenia. V malej krajine ako Slovensko je riešením nájsť správnu mieru v počte predátorov, či už je to medveď, vlk alebo krkavec.
Príkladom sú aj iné štáty, kde prehnaná ochrana nakoniec spôsobila, že sa zviera dostalo do pozície, keď bolo potrebné likvidovať veľké počty takto premnožených predátorov.
Link na celý článok: Šéf slovenských ovčiarov: Strety so šelmami rastú násobne, dokonalá ochrana stáda je chiméra – euractiv.sk