Z prírody nemožno vytåka výkupné
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ján Ilavský, podpredseda Európskej lesníckej komisie FAO, hovorí v denníku PRAVDA o situácii v Tichej a Kôprovej doline
* Štát navrhuje zvýši plochu územia vo Vysokých Tatrách bez zásahu ľudskej ruky na 39-tisíc hektárov, čo je viac o 8-tisíc ako doteraz. Je to krok správnym smerom?
- Môže to by dobrý krok. Otázkou je, do ktorých území rozšírenie zasiahne a do akej miery s tým budú súhlasi súkromní vlastníci. Najprísnejšie chránené zóny totiž úplne obmedzujú hospodárenie v lesoch. Neštátnym majiteľom lesov vznikne hospodárska ujma. Štát musí by pripravený finančne vyrovna svoje záväzky. Doteraz s tým mal vždy starosti.
* Riešením majú by prenájmy súkromných pozemkov alebo ich odkúpenie. Budú všetci súhlasi s ponúknutou cenou?
- To ukážu vzájomné rokovania s majiteľmi lesov. Ak vlastníci nebudú s ponukou štátu súhlasi, potom otázka rozdelenia Tatier na zóny stojí na vode. Súkromným majiteľom ústava zaručuje, že ak je ich vlastnícke právo obmedzené, musí im štát nahradi spôsobenú ujmu.
* Vyhlásenie spresnených chránených území sa naahuje, čo zvyšuje nervozitu. Možno ho stihnú do konca tohto roka?
- Neštátni vlastníci lesov majú svoje predstavy o nájme i cene odkupovaných lesov. Neviem, do akej miery sa budú zhodova s návrhmi ministerstva. Ale za istého vzájomne aktívneho prístupu by dohoda do Silvestra 2007 bola možná.
* Možno sa všetko pohne vpred, keď inšpekcia životného prostredia rozhodne ako ďalej v Tichej a Kôprovej doline, kde zastavila ažbu kalamitného dreva. Je možné, aby aj inde vo svete inšpekcia vyše mesiaca otáľala s konečným rozhodnutím?
- Na celej veci mi najviac prekáža neprehľadnos. Dve ministerstvá, poznajúc situáciu i zákony, sa dohodli na ažbe, ktorú inšpekcia zastavila. Nik nevidel dôvody, prečo tak urobila. Pracujem vo Fínsku a neviem si predstavi, aby sa tam niečo také stalo a pä týždňov ľuďom nepovedali, čo je za tým. Inšpekcia konala v rámci svojej právomoci, ale už mala jasne poveda, aký bude ďalší postup.
* Inšpekcia to však nemá ľahké. Na konci roka napísali ministri Jaroslav Izák¡rezort ochrany životného prostredia) a Miroslav Jureňa (ministerstvo pôdohospodárstva) do Bruselu, že v Tichej a Kôprovej doline sa aži nebude. Potom sa ažba povolila...
- Tichá a Kôprová dolina sa berie ako jeden bod, lenže ide o niekoľko kilometrov dlhé doliny. Vlastníci lesa a lesníci hovoria, že v piatom stupni ochrany prírody zásahy nebudú robi. Ak toto dodržia, potom nevidím dôvod, čo vlastne inšpekcia životného prostredia rieši. To, čo považujem za nedobré, je neprehľadnos. Situáciu komplikuje to, že národné parky sa vyhlasovali v čase, keď všetko bolo naše a ničie, keď sa nebral ohľad na vlastníctvo, na to, že vlastníci môžu mao území svoje predstavy a nikto o tom s nimi nediskutoval. To však dnes nie je možné.
* Chránené územia sú poslednými zvyškami neporušenej prírody. Kto má posúdi, čo do nich patrí a čo nie?
- V každom prípade to nie je politická otázka, ale odborná, hoci sa z nej stala už otázka politická. Možno aj preto, ako sa všetko, čo s tým súvisí, zdåhavo rieši. Na Slovensku máme isté pozostatky divočiny, ako je Dobročský či Badínsky prales. Treba ich prísne chráni. Súveľmi vzácne a obdivujú ich aj v zahraničí. Keďvšak čítam, že aj na Solisku je divočina, je to úsmevné.
* Možno považova za nefalšovanú divočinu aj Tichú a Kôprovú dolinu?
- Čas územia ňou, samozrejme, je, ale nie začiatok doliny, kde je lesný sklad. Závery dolín, kde boli vyhlásené prírodné rezervácie, ako je to v Nefcerskej doline, sú z hľadiska ochrany veľmi vzácne.
* O dolinu sa bijú občania, ktorí v nej vlastnia lesy, aj ochranári v mene občanov Slovenska. Kto rozhodne, čia vlastne dolina je?
- V prvom rade by sa mali vyjasni vecné argumenty, pretože po akciách, ktoré sa tam odohrali, už nejde o čisto odborný, ale spolitizovaný spor. Ten sa stal vo verejnosti veľmi citlivou témou. Jedna aj druhá strana bude považova akékoľvek riešenie, ktoré nebude v súlade s jej predstavami, za prehru. A to je veľmi zlé. Tam už je veľmi ažko hľada argumenty na nejakú dohodu.
* Existuje však iné rozumné riešenie ako dohoda?
- Nie. Treba trpezlivo hľada dohodu medzi tým, čo chce ochrana prírody a čo chcú vlastníci lesov. Pozrime sa do švajčiarskych Álp. Za to, že majitelia tamojších lesov obmedzili na naliehanie ochranárov hospodárenie v lesoch, dostali do posledného franku zaplatenú odborníkmi vyčíslenú stratu.
* ažba v Tichej a Kôprovej doline sa odôvodňovala lykožrútom. Kto vie dnes vlastne posúdi, či sa les vie vylieči sám, alebo mu treba pomôc ozdravnou ažbou, keď sa za odborníkov pasujú ochranári aj lesníci?
- Je to otázka na odbornú diskusiu a na dohodu. Zákonom o lesoch bola zriadená Lesnícka ochranárska služba, ktorej pracovníci sú skutočne odborníci, vedia čo robi a môžu dnes využi skúsenosti aj zo zahraničia.
* Ako sa postupuje v týchto konfliktných situáciách v zahraničí?
- Pred časom v Tatrách na konferencii odborníkov po kalamite zástupca z Bavorského lesa povedal, že na samovývoj ponechali iba malé územia. Celý park nevydali napospas kôrovcovi, aby ho zožral. Videl som toto územie a skutočne tam veľa lesov odumrelo v dôsledku premnoženia kôrovca.
* Komu patrí les? Podporu verejnosti a politikov hľadajú ochranári aj lesníci. Kto získa viac sympatií, ten bude lesu vládnu. Je to správne?
- Les patrí spoločnosti. Bol som na jednej medzinárodnej konferencii, kde odznelo, že les je pre spoločnos príliš dôležitý na to, aby sa oň starala len jedna skupina, treba hľada spôsob, ako zladi názory rôznych skupín, pretože sú tam skutočne rôzne záujmy. Ide o to, ako ich dosta do polohy prijateľnej pre všetkých. Nevidím rozpor medzi lesníkom a ochranárom, pretože lesníci boli tí, ktorí národné parky zakladali a vyhlasovali. A je to ich zásluha, že slovenské lesy si v chránených územiach zachovali pôvodný prírodný charakter.
* Neposlúžil súboj o Tatry v poslednom období na to, aby sa niektorí ľudia cezeň zviditeľnili tým, že dokazujú svoju výlučnú pravdu?
- Celkom určite. Poniektorí sa chcú zviditeľni za každú cenu, tvrdiac, že im ide o záujem celej spoločnosti. To je síce dobrý argument. Ibaže záujem spoločnosti nemôže by definovaný ako záujem jednej skupiny. Pretože v spoločnosti sú rôzne skupiny. Jediný spôsob ako sa pohnú z miesta, je sadnú za stôl a rokova, diskutova a vyjasňova si veci.
* Nebolo by najlepším riešením na odstránenie rozporov vytvorenie jedného ministerstva, do ktorého by patrilo poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo aj životné prostredie?
- V súčasnej situácii nie. Prvý je pragmatický dôvod, že by to odčerpalo príliš veľa času a energie na diskusiu o zmenách pomeru v koalícii. Druhý dôvod je vecný. Čo by robil minister, ktorý by mal na jednej strane pracovného stola zákon o lesoch, a na druhej strane zákon o ochrane prírody a krajiny? Podľa jedného by bola určitá činnos zákonná a podľa druhého nezákonná. Oba tieto zákony a aj zákon o poľovníctve by sa mali prija ako spoločný balík s vylúčením disproporcií.
(zdroj: PRAVDA)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
