Z prírody nemožno vytåka výkupné

* Štát navrhuje zvýši plochu územia vo Vysokých Tatrách bez zásahu ľudskej ruky na 39-tisíc hektárov, čo je viac o 8-tisíc ako doteraz. Je to krok správnym smerom?

- Môže to by dobrý krok. Otázkou je, do ktorých území rozšírenie zasiahne a do akej miery s tým budú súhlasi súkromní vlastníci. Najprísnejšie chránené zóny totiž úplne obmedzujú hospodárenie v lesoch. Neštátnym majiteľom lesov vznikne hospodárska ujma. Štát musí by pripravený finančne vyrovna svoje záväzky. Doteraz s tým mal vždy starosti.

* Riešením majú by prenájmy súkromných pozemkov alebo ich odkúpenie. Budú všetci súhlasi s ponúknutou cenou?

- To ukážu vzájomné rokovania s majiteľmi lesov. Ak vlastníci nebudú s ponukou štátu súhlasi, potom otázka rozdelenia Tatier na zóny stojí na vode. Súkromným majiteľom ústava zaručuje, že ak je ich vlastnícke právo obmedzené, musí im štát nahradi spôsobenú ujmu.

* Vyhlásenie spresnených chránených území sa naahuje, čo zvyšuje nervozitu. Možno ho stihnú do konca tohto roka?

- Neštátni vlastníci lesov majú svoje predstavy o nájme i cene odkupovaných lesov. Neviem, do akej miery sa budú zhodova s návrhmi ministerstva. Ale za istého vzájomne aktívneho prístupu by dohoda do Silvestra 2007 bola možná.

* Možno sa všetko pohne vpred, keď inšpekcia životného prostredia rozhodne ako ďalej v Tichej a Kôprovej doline, kde zastavila ažbu kalamitného dreva. Je možné, aby aj inde vo svete inšpekcia vyše mesiaca otáľala s konečným rozhodnutím?

- Na celej veci mi najviac prekáža neprehľadnos. Dve ministerstvá, poznajúc situáciu i zákony, sa dohodli na ažbe, ktorú inšpekcia zastavila. Nik nevidel dôvody, prečo tak urobila. Pracujem vo Fínsku a neviem si predstavi, aby sa tam niečo také stalo a pä týždňov ľuďom nepovedali, čo je za tým. Inšpekcia konala v rámci svojej právomoci, ale už mala jasne poveda, aký bude ďalší postup.

* Inšpekcia to však nemá ľahké. Na konci roka napísali ministri Jaroslav Izák¡rezort ochrany životného prostredia) a Miroslav Jureňa (ministerstvo pôdohospodárstva) do Bruselu, že v Tichej a Kôprovej doline sa aži nebude. Potom sa ažba povolila...

- Tichá a Kôprová dolina sa berie ako jeden bod, lenže ide o niekoľko kilometrov dlhé doliny. Vlastníci lesa a lesníci hovoria, že v piatom stupni ochrany prírody zásahy nebudú robi. Ak toto dodržia, potom nevidím dôvod, čo vlastne inšpekcia životného prostredia rieši. To, čo považujem za nedobré, je neprehľadnos. Situáciu komplikuje to, že národné parky sa vyhlasovali v čase, keď všetko bolo naše a ničie, keď sa nebral ohľad na vlastníctvo, na to, že vlastníci môžu mao území svoje predstavy a nikto o tom s nimi nediskutoval. To však dnes nie je možné.

* Chránené územia sú poslednými zvyškami neporušenej prírody. Kto má posúdi, čo do nich patrí a čo nie?

- V každom prípade to nie je politická otázka, ale odborná, hoci sa z nej stala už otázka politická. Možno aj preto, ako sa všetko, čo s tým súvisí, zdåhavo rieši. Na Slovensku máme isté pozostatky divočiny, ako je Dobročský či Badínsky prales. Treba ich prísne chráni. Súveľmi vzácne a obdivujú ich aj v zahraničí. Keďvšak čítam, že aj na Solisku je divočina, je to úsmevné.

* Možno považova za nefalšovanú divočinu aj Tichú a Kôprovú dolinu?

- Čas územia ňou, samozrejme, je, ale nie začiatok doliny, kde je lesný sklad. Závery dolín, kde boli vyhlásené prírodné rezervácie, ako je to v Nefcerskej doline, sú z hľadiska ochrany veľmi vzácne.

* O dolinu sa bijú občania, ktorí v nej vlastnia lesy, aj ochranári v mene občanov Slovenska. Kto rozhodne, čia vlastne dolina je?

- V prvom rade by sa mali vyjasni vecné argumenty, pretože po akciách, ktoré sa tam odohrali, už nejde o čisto odborný, ale spolitizovaný spor. Ten sa stal vo verejnosti veľmi citlivou témou. Jedna aj druhá strana bude považova akékoľvek riešenie, ktoré nebude v súlade s jej predstavami, za prehru. A to je veľmi zlé. Tam už je veľmi ažko hľada argumenty na nejakú dohodu.

* Existuje však iné rozumné riešenie ako dohoda?

- Nie. Treba trpezlivo hľada dohodu medzi tým, čo chce ochrana prírody a čo chcú vlastníci lesov. Pozrime sa do švajčiarskych Álp. Za to, že majitelia tamojších lesov obmedzili na naliehanie ochranárov hospodárenie v lesoch, dostali do posledného franku zaplatenú odborníkmi vyčíslenú stratu.

* ažba v Tichej a Kôprovej doline sa odôvodňovala lykožrútom. Kto vie dnes vlastne posúdi, či sa les vie vylieči sám, alebo mu treba pomôc ozdravnou ažbou, keď sa za odborníkov pasujú ochranári aj lesníci?

- Je to otázka na odbornú diskusiu a na dohodu. Zákonom o lesoch bola zriadená Lesnícka ochranárska služba, ktorej pracovníci sú skutočne odborníci, vedia čo robi a môžu dnes využi skúsenosti aj zo zahraničia.

* Ako sa postupuje v týchto konfliktných situáciách v zahraničí?

- Pred časom v Tatrách na konferencii odborníkov po kalamite zástupca z Bavorského lesa povedal, že na samovývoj ponechali iba malé územia. Celý park nevydali napospas kôrovcovi, aby ho zožral. Videl som toto územie a skutočne tam veľa lesov odumrelo v dôsledku premnoženia kôrovca.

* Komu patrí les? Podporu verejnosti a politikov hľadajú ochranári aj lesníci. Kto získa viac sympatií, ten bude lesu vládnu. Je to správne?

- Les patrí spoločnosti. Bol som na jednej medzinárodnej konferencii, kde odznelo, že les je pre spoločnos príliš dôležitý na to, aby sa oň starala len jedna skupina, treba hľada spôsob, ako zladi názory rôznych skupín, pretože sú tam skutočne rôzne záujmy. Ide o to, ako ich dosta do polohy prijateľnej pre všetkých. Nevidím rozpor medzi lesníkom a ochranárom, pretože lesníci boli tí, ktorí národné parky zakladali a vyhlasovali. A je to ich zásluha, že slovenské lesy si v chránených územiach zachovali pôvodný prírodný charakter.

* Neposlúžil súboj o Tatry v poslednom období na to, aby sa niektorí ľudia cezeň zviditeľnili tým, že dokazujú svoju výlučnú pravdu?

- Celkom určite. Poniektorí sa chcú zviditeľni za každú cenu, tvrdiac, že im ide o záujem celej spoločnosti. To je síce dobrý argument. Ibaže záujem spoločnosti nemôže by definovaný ako záujem jednej skupiny. Pretože v spoločnosti sú rôzne skupiny. Jediný spôsob ako sa pohnú z miesta, je sadnú za stôl a rokova, diskutova a vyjasňova si veci.

* Nebolo by najlepším riešením na odstránenie rozporov vytvorenie jedného ministerstva, do ktorého by patrilo poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo aj životné prostredie?

- V súčasnej situácii nie. Prvý je pragmatický dôvod, že by to odčerpalo príliš veľa času a energie na diskusiu o zmenách pomeru v koalícii. Druhý dôvod je vecný. Čo by robil minister, ktorý by mal na jednej strane pracovného stola zákon o lesoch, a na druhej strane zákon o ochrane prírody a krajiny? Podľa jedného by bola určitá činnos zákonná a podľa druhého nezákonná. Oba tieto zákony a aj zákon o poľovníctve by sa mali prija ako spoločný balík s vylúčením disproporcií.

(zdroj: PRAVDA)