Z diskusie o PBHL: Spleť informácií a postupov, ako to robiť a plánovať, všetko zamotala

Ing. Róbert Gombárik: Lesník lesníka pucovať vie, ale iných sa bojí

Po každom z nás, aj po našich predchodcoch, tu lesy vždy ostali a každý lesník v rade generácií do vývoja porastov zasiahol a usmerňoval vývoj. Už viac ako 30 rokov chodím po rôznych častiach Slovenska a stále mám pred sebou jednoduchý zápisník na plánovanie z 80-tych a 90-tych rokov. Aké to bolo všetko jednoduché. Lesy neustále rastú a vyvíjajú sa aj bez našich zložitých prístupov.

Dnes máme veľa zložitých usmernení a vyhlášok a nevieme prácu pomaly ani zrealizovať. Dva jednoduché príklady: prvý z Mestských lesov Banská Bystrica, kde som si pri pochôdzke všimol najhrubšie vybodkované stromy a to bolo všetko. Pomaly v každom poraste. Nič tým Edo Apfel nepokazil, les tam ostal a vyvíja sa. Jediné, čo chcel, bola opora v zákone a tá sa dosiahla.

Pokiaľ sa les zachová a vyhovuje mu to, nech si tak robí každý lesník. Tak isto dosiahol aj to, že si môže odborný lesný hospodár meniť spôsob obhospodarovania. Najväčší problém bol len s určením objemu do ťažby a preto namiesto prírode blízkeho hospodárenia v lese si dávajú všetci predpisovať podrastový hospodársky spôsob. Potom si to zmenia.

Aj u Miša Tomčíka som bol na exkurzii. Ten si robil sám program starostlivosti o lesy a všade si predpísal maloplošný podrastový hospodársky spôsob. Potom to zmenil na PBHL. Obaja nezískali pri obnove nič iné, len vyššiu ťažbu pri krátkej obnovnej dobe. Ťažbové mapy, ktoré sme videli, by pomerne veľkým objemom rozpracovali tak Mestské lesy Banská Bystrica ako aj Obecné lesy Veľký Folkmár. Chalani neodclonili porasty plošne, ale len preriedili. Neurobili nič zlého.

Ako roky išli, stále viac a viac sa okolo tohoto systému rozprávalo, až vnikla spleť informácií a postupov, ako to robiť a plánovať, až sa všetko zamotalo tak, že znovu tí, čo to chcú robiť, sa vracajú k systému zo začiatku, keď sa PBHL začalo nesmelo presadzovať. Dnes máme desiatky strán usmernení, návodov a iných predpisov, že to už pomaly ani nikto nebude chcieť predpisovať.

Komu to ekonomicky vychádza, však nech to robí, ak tým zabezpečí nepretržitú obnovu. A kto to tak nechce robiť, má ďalšie možnosti a postupy, ktorými nepretržitosť dosiahne. Osobne aj mňa viac baví nechať si predpísať maloplošný podrastový hospodársky spôsob. A potom, ak presvedčím obhospodarovateľa, si ho zmením - je to také dobrodružnejšie.

Horšie je to, že pri ďalšej obnove s takýmito porastami bude viac byrokracie a hlavne nevieme, aký bude predpis ťažby o 10 rokov. Ak sa to celoplošne zmladí, už vidím, ako budú všetci chcieť dorúbavať a plakať nad ničením zmladenia. Mne sa páči, že použitím PBLH sa dajú krásne upratať zanedbané rubné porasty, v ktorých sa objaví prirodzená obnova. Jednoducho veľkým predpisom si upraceme porasty, ktoré boli roky bez zásahu.

Ak presvedčíme obhospodarovateľa tak je to v poriadku. Každý lesník rozhoduje sám a vždy ho to baví, ak si úpravu plánu môže urobiť sám. Tú možnosť máme. Ako vidíte, lesníci len samých seba naháňajú, ale elektrikárov a kuričov sa boja. To treba riešiť . Mňa nebaví mať desiatky osvedčení, byť len štatistom a len sa hrbiť sa. V tomto smere sú naše aktivity nulové, ale lesník lesníka pucovať vie...

Ing. Michal Tomčík: Problematika PBHL je ešte stále nepochopená a podceňovaná

Ak vychádzam z prezentovaného faktu, že séria videí s názvom Zdravý les má za úlohu sprostredkovať verejnosti presvedčivé informácie o podstate a význame lesníctva, lesníkoch, preniesť lesnícku tému do médií a zároveň diváka presvedčiť, že súčasné lesníctvo naozaj dokáže bez pochýb zvládnuť a kvalitne napĺňať náročné a stupňujúce sa požiadavky spoločnosti (ako produkčné tak mimoprodukčné vrátane zmierňovania dopadov klimatických zmien, problematiky s vodou a pod.), tak podľa môjho názoru sa predmetným videom stal úplný a presný opak.

Na strane druhej schválenie a odvysielanie videa v éteri veľa odhaľuje a zároveň dokresľuje skutočnosť, ako veľmi je problematika prírode blízkeho hospodárenia ešte stále nepochopená a podceňovaná. Akceptujem názor diskutujúcich, avšak vzhľadom na skutočnosť, že pán Vozár je dlhoročným lektorom v procese vzdelávania odborných lesných hospodárov a Slovenská lesnícka komora sa v procese vzdelávania angažuje tiež, rád by som sa vyjadril predovšetkým k obsahu, ktorý vo videu zaznieva:

„Aktuálnym trendom v lesnom hospodárstve je prírode blízke hospodárenie PBHL, ktorého cieľom je prebudovať umelo vytvorený a často poškodzovaný klasický hospodársky les vekových tried na stabilný viacvrstvový prirodzený hospodársky les a pritom napriek priblíženiu sa k prírodnému charakteru lesa plne využívať jeho hospodársky potenciál.“

Citovaná prvá časť videa potešujúco konštatuje, že PBHL je aktuálnym trendom a zároveň priznáva, že umelo vytvorené klasické lesy vekových tried sú často poškodzované, nestabilné a že PBHL im dokáže prinavrátiť prírodný charakter a plne využívať jeho hospodársky potenciál. Uvedené slová navodzujú pozitívny dojem, že tieto vážne problémy majú riešenie. Potiaľ má divák možnosť nadobudnúť presvedčenie, že si lesníci uvedomujú škodlivosť umelo pestovaných lesov, ich poškodzovanie a že majú v rukách nástroj, ktorým dokážu a chcú veci opraviť.

Ďalej ale nastáva zlom: namiesto toho, aby diváka tvorca videa uistil, že lesy sú v dobrých rukách a že lesníci vedia, čo a ako majú vo veci nápravy lesov robiť, nastáva spomínaný presný opak:

„Nedá sa v prírode hospodáriť v takých podmienkach, kde to prírodné podmienky nedovoľujú, kde je veľká členitosť terénu a takisto pri tomto spôsobe hospodárenia si vyžaduje vyššie náklady na toto hospodárenie z titulu, že tie ťažby sú rozmiestnené po poraste v menších prvkoch je potrebné, aby sme nepoškodili zostávajúci lesný porast – stromy touto ťažbou, vybudovať lesné cesty, použiť inú technológiu, vrátiť sa naspäť ku koňom, a keby sme ho chceli zavádzať zrazu celoplošne alebo na veľkých územiach, tak zvyšujeme si ekonomickú zaťaženosť – náklady, znižujeme produkciu drevnej hmoty, znižujeme zamestnanosť lebo zrazu ťažíme menej kubíkov ako bolo plánované v PSOL. Verejnosť môže negatívne vnímať ťažbu lebo je to podsúvané ako niečo zlé.... neuvedomujúci si že tou ťažbou udržujeme tú krajinu aby plnila svoje funkcie aj pre spoločnosť".

Čiže divák si z videa môže vziať tak akurát názor, že umelo pestované lesy vekových tried sa budú aj do budúcna pestovať a poškodzovať ďalej, lebo náprava je vlastne drahá, zbytočná a že prioritná funkcia lesov sú kubíky dreva a že použitie inej technológie je vlastne nežiadúce?!

Chcem veriť, že vyššie uvedené konštatovanie nepramení zo snahy dehonestovať, ale iba z nepochopenia podstaty prírode blízkeho hospodárenia, z nezohľadňovania dlhodobej ekonomiky a z možno nedostatočného zdroja informácii a poznania práce tých, ktorí sa PBHL naplno s pozitívnymi výsledkami venujú. Som presvedčený, že pre lesníkov je oveľa dôležitejšie (ako zdôvodňovať, čo všetko sa nedá/nemôže/nechce) hľadať a ponúkať riešenia, spôsoby a dobré príklady.

Titulky a redakčná úprava: Lesmedium.sk