WWF vydalo správu o stave planéty

Počet druhov živočíchov na planéte klesá, pričom v uplynulých 50 rokoch sa populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili v globálnom meradle až o 60 percent. Konštatuje to v najnovšej Správe o stave planéty - Living Planet Report 2018 organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody) . Správu zverejňuje WWF každé dva roky.
Najväčší pokles zaznamenali experti za posledných 50 rokov pri sladkovodných živočíchoch (83 %)
a živočíchoch z tropických pralesov (89 %). Biodiverzitu, teda rôznorodosť krajiny, rastlín
a živočíchov, ohrozuje najmä poľnohospodárstvo, ubúdanie a degradácia prirodzeného prostredia
živočíchov - najmä lesov, pralesov či mokradí, a nadmerné využívanie prírodných zdrojov.
Správa varuje, že ľudia ohrozujú už i vlastnú existenciu a pomôže len okamžitá zmena životného
štýlu . „ Dlhé roky vieme, že ženieme planétu na hranicu svojich možností. A veda nám nikdy
nedávala jasnejšie dôkazy o dôsledkoch nášho správania. Už neexistuje ospravedlnenie pre našu
nečinnosť. Ochrana prírody nie je len o ochrane tigrov, pánd či veľrýb. Náš každodenný život závisí
od zdravia planéty. Na planéte s narušenou klímou, zničenou krajinou, prázdnymi oceánmi, riekami
a lesmi ľudí nečaká budúcnosť naplnená šťastím, zdravím a prosperitou ," hovorí Marco Lambertini,
generálny riaditeľ WWF International.

Správa upozorňuje, že len 25 % percent súše nateraz zostáva nedotknutých človekom. Do roku
2050 to bude už len 10 %. Príčinou je najmä poľnohospodárstvo, rastlinná i živočíšna výroba.
Svet podľa WWF Living Planet Report 2018 stratil medzi rokmi 1990-2015 až 129 miliónov hektárov
lesa, čo je rozloha Severnej Ameriky. 

WWF vyzýva jednotlivcov i firmy a svetových lídrov: "Musíme zmeniť spôsob výroby a spotreby a komerčný sektor musí byť lídrom týchto zmien. A alarmujúca situácia sa musí odraziť v strategických dokumentoch, ako napr. dohoda o zmene klímy či Dohovor OSN o biologickej diverzite." 

„ Sme prvou generáciou, ktorá má, vďaka vedcom a odborníkom, jasný obraz o význame prírody pre
ľudstvo a našom vplyve na životné prostredie. A môžeme byť poslednou generáciou, ktorá má
šancu zmeniť hrozivý vývoj ," hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Slovensko stráca staré lesy a v nich žijúce druhy Celosvetové údaje o ubúdaní živočíchov potvrdzuje i situácia na Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených až 70 % druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov. Stratégia upozorňuje, že napriek tomu pre nedostatok financií klesá počet programov na
záchranu ohrozených druhov. Aktuálne prebieha len 6 programov , a to na záchranu motýľov,
korytnačky močiarnej a vtákov ako hlucháň hôrny, tetrov hoľniak či sokol červenonohý .
„Hlucháň hôrny bol kedysi symbolom našich hôr, dnes mu hrozí vyhynutie. Z a posledné štyri
desaťročia poklesla populácia o približne 70 %. Dnes u nás žije posledných 600 až 800 jedincov.
A hlavnou príčinou je ťažba dreva. V pôvodných starých lesoch ponechaných bez zásahu nachádza
hlucháň potravu a prirodzenú ochranu, ktorú mu hospodárske lesy nevedia poskytnúť, " hovorí
Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. Rozsah ťažby v slovenských lesoch narástol, ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 mil. m 3 dreva, WWF chce chrániť pred ťažbou v prvom rade staré lesy a pralesy.