Významné dielo o českom a moravskom lese: Celostné spracovanie problematiky lesníctva na Slovensku zatiaľ nemáme

Ale aj špecialistov z iných odborov (geológia, palynológia, paleontológia, archeozoológia, zoológia, právo, vodné hospodárstvo, spracovanie a využite dreva). Uvádzajú sa tu aj široké súvislosti lesníctva s inými odbormi či aktivitami, čo je špecifikom, či jedinečnosťou tejto publikácie. Týka sa najmä lesov Čiech a Moravy, pričom lesy na Slovensku majú mnohé odlišnosti.

Sú tu ale aj mnohé poznatky a závery, ktoré platia všeobecne. So zreteľom na to, že ide o vynikajúce dielo, že sa tu uvádzajú najnovšie poznatky, treba sa z neho poučiť. Zamyslieť sa nad tým, či by nebolo treba takto, možno povedať celostne, spracovať problematiku lesníctva aj na Slovensku. So zreteľom na to, že ide o rozsiahle dielo, ktoré nebude k dispozícii lesníckej verejnosti, rozhodli sme sa hlavné poznatky a myšlienky publikovať, aj keď len veľmi stručne.

Pôvod,  vývoj a význam lesov

Peľové analýzy priniesli prekvapenia. Od konca ľadovej doby sa lesné typy menili podľa oscilácie klímy. Na oteplenie koncom ľadovej doby ako prvá reagovala osika a po nej borovica lesná. Medzi novými dominantami nechýbal ani smrek. Vtedajšie lesy boli druhovo bohaté, zmiešané. Domáceho pôvodu bol aj smrekovec. Malá doba ľadová (posledných 8 tis. rokov) bola pravdepodobne najchladnejším a najvlhším obdobím. V 18. a 19. storočí bolo lesných zdrojov už  málo. Preto pozorujeme premyslené snahy lesníkov zlepšiť situáciu zavádzaním smrekových a borovicových monokultúr.

Prelomová doba vznikla, keď sa stretáva klíma, škodcovia a stav pôd. Dochádza k podstatným zmenám. Zhruba do roku 1890 bolo chladnejšie a vlhšie „smrekovejšie" obdobie. Budúce lesy sa zrejme už nikdy nebudú podobať lesom v týchto rokoch. Dochádza k dlhodobej acidifikácii (odnos živín), najmä na žulách, rulách a kryštalických horninách. Vrchné častí pôd postihuje nitrifikácia (nadbytok dusičnanov) a spodnú časť pôd oligotrofia (nedostatok živín). Obdobné sa to bude týkať i škodcov. Vznikať budú účelové „kartely" hmyzu, húb, baktérií. Meniť sa bude klíma. Pôjde o prívalové dažde v jarnom a letnom období.

Bude menej snehových zrážok a kratšia doba trvania snehu. Príliš vyschnutá pôda bude znižovať vsakovanie vody. Lesné vegetačné stupne, ktoré sa definovali pred pol storočím sa miestami posúvajú o dva stupne vyššie. Zhruba to odpovedá rozdielu medzi Prahou a Budapešťou. Ide najmä o nadmorské výšky do 600, resp. 300 m. Na niektorých miestach sa v minulosti s vodou v lese pracovalo, tak v zmysle odvodnenia, ako aj jej zadržania. 

Česká republika leží v zóne potenciálnej evapotranspirácie okolo 500 mm ročne. Priemerných ročných zrážok je okolo 650 mm. Odpar a spotreba vody rastlinami sú príliš vysoké, čiže zostáva málo vody na plnenie podzemnej vody a na povrchový odtok. Les dobre spotrebúva malé a stredné zrážky, ale lesná pôda si neporadí s veľkými zrážkami. Les vždy obmedzuje eróziu pôdy a zabezpečuje čistotu vody. Zarastajúce pastviny ale znižujú výdatnosť potokov.

Lesy v horách skôr dopĺňajú podzemné zásobníky vody. Na nížinách ju viac spotrebúvajú. Zmiešaný les býva hydrologicky úspornejší. Rozvoľnený les s trávnym podrastom, blížiaci sa lesostepi, hospodári s vodou s najväčšou účinnosťou. Rastie však pomaly. Vodu z lesa niekedy zbytočne odvádzajú lesné cesty. Treba sa vracať k dávno vyskúšaným spôsobom vsakovania vody, hradeniu tokov a ďalším spôsobom jej zadržiavania. Narušenie vodného režimu krajiny vzniká najmä reguláciou tokov a odvodňovaním pozemkov, čo spôsobuje pokles hladiny spodnej vody a obmedzuje pravidelné záplavy. Mnohé porasty tvrdých lúhov ohrozuje prevod na výsadby hybridných topoľov a iných nepôvodných drevín.

Lesné dreviny a ich porasty

Zastúpenie dubov v ČR je približne 8 %. Pritom jeho pôvodné zastúpenie sa odhaduje na 20 %. Možno predpokladať, že posunom lesných vegetačných stupňov sa dubiny stanú jednou z najvýznamnejších drevín. Sú to najmä duby zimné a letné. Ide o svetlomilné dreviny. Na nízke teploty a neskoré mrazy je o niečo náchylnejší dub letný, ktorý má dva ekotypy: lužný, ktorý má vysoké nároky na vlahu a lesostepný, ktorý dokáže prekonať výrazne suché periódy. Rubná doba duba je dlhšia ako ostatných hospodársky významných drevín.

Buk je dominantnou drevinou na celom širokom spektre stanovíšť. Má schopnosť znášať vysoké stupne zatienenia. Taktiež má všetky predpoklady, aby sa spontánne prirodzene obnovoval v rozvoľnených starých porastoch. Trpí často vplyvom mrazov a bujného rastu buriny. Jeho umelá obnova je veľmi nákladná a riziková. Celkovou objemovou produkciou stojí buk na prvom mieste medzi domácimi listnatými drevinami. Vyžaduje hlbšie a vlhšie pôdy. Jeho prirodzená obnova sa bude posúvať do vyšších lesných vegetačných stupňov.

Smrek je náročný na pôdnu vlhkosť. Nedostatok zrážok môže byť limitujúcim faktorom pre jeho výskyt. Optimálne požaduje 800 mm zrážok ročne. Ide o drevinu málo odolnú proti vetru a snehu. Poškodzovaný je imisiami, hmyzími škodcami a hubovými chorobami. Pôvodne mal na území ČR 11,2 % zastúpenie. V súčasnosti je to 50 %. Odporúča sa 36,5 %. Klimatická zmena sa dotýka najviac smreka v 1. až 4. lesnom vegetačnom stupni. Tam sa so smrekom ako hlavnou drevinou neodporúča počítať. V 5. a 6. stupni bude vhodné ho pestovať len ako primiešanú drevinu. Ani v 7. lesnom vegetačnom stupni, okrem vymenovaných horských polôh, smrek nemá byť jedinou hlavnou drevinou.

V prirodzenom drevinovom zložení mala borovica lesná zastúpenie 3,4 %. V súčasnosti je 16,2 %. Odporúča sa 18,5 %. Ide o neobyčajne prispôsobivú drevinu, tolerantnú k teplu, suchu i nízkym teplotám. V ostatnom období sa prejavilo jej hromadné hynutie prevažne na stanovištiach, kde sa prirodzene nevyskytovala. Zmiešaný les  v strednej Európe je najstabilnejším lesným ekosystémom. Masové zavádzanie ihličnanov bolo od polovice 18. storočia. Existovalo len málo drevín, ktorými bolo možné zalesniť rozsiahle plochy bez väčších problémov a zároveň takými, ktoré by poskytovali všestranne použiteľné drevo.

Preto sa smrek a borovica stali hlavnými hospodárskymi drevinami. Často sa používalo aj semeno nevhodného pôvodu. Zmiešané prírode blízke porasty buka, jedle a smreka s dlhou dobou malého vývojového cyklu určuje dlhoveká jedľa. Zastúpenie drevín a ich zásoba môže behom uvedeného cyklu podliehať značným zmenám. Prevaha jednotlivých drevín sa opakuje zhruba po 130 rokoch. V kontexte klimatickej zmeny budú zmiešané lesy tak z hľadiska stability ako aj z produkčného potenciálu nadobúdať na významnosti. Nová ekologická a environmentálna situácia vyžaduje viac spolupracovať s prírodnými podmienkami, ale taktiež experimentovať s novými či staronovými drevinami a ekotypmi bežných drevín, ktoré sú odolnejšie voči škodcom a klimatickým zmenám. Ide najmä o duglasku, ktorá nemá z hľadiska ihličnatého dreva konkurenciu.

Pomerne veľké skúsenosti máme so smrekom pichľavým, borovicou čiernou, vejmutovkou, agátom, dubom červeným, orechom čiernym, kanadskými topoľmi. Významnou oblasťou je uplatnenie introdukovaných drevín pri zalesňovaní predovšetkým degradovaných pôd. Rozptýlená zeleň pokrýva 8 až 10 % plochy. Plní predovšetkým nenahraditeľné mimoprodukčné funkcie, ochraňuje krajinu, zabraňuje vodnej a veternej erózii, chráni vodné toky pred výparom, tvorí drobné ohniská biodiverzity.

Zvieratá v lese, ochrana proti biotickým škodlivým činiteľom

Priemerná intenzita poškodzovania lesných porastov zverou je 59 %. Odhryz terminálu ihličnanov je 30 %, listnáčov 37 %, melioračných a spevňovacích drevín 57 %. Celkový priemer je 39 %. V súčasnosti dosiahlo poškodenie odhryzom zhruba dvojnásobok úrovne oproti stavu pred 20 rokmi. Korešponduje to s rastom populácie bylinožravej zveri. Po obhryze kôry kmeňov stromov sa šíria drevokazné huby. Ročné škody diviakmi sa odhadujú na 1 – 4 miliardy českých korún.

Nový problém predstavuje šírenie bobra. Najviac emócii vo verejnosti vyvolávajú vlci. Ich hlavnou potravou sú divoko žijúce kopytníky (asi 97 % potravy). Ich pozitívny význam pre lesné porasty sa uznáva. Navrátil sa rys. Znepokojuje nárast a rýchle sa šíriaci jeleň sika. Došlo k návratu daniela. Nedošlo až tak k veľkému nárastu početnosti muflóna. Napriek tomu sa jeho lov podstatne zvýšil.

Hospodárenie v lese

Ťažba dreva a obnova lesa sú dve základné lesnícke činnosti, ktoré patria k sebe, nadväzujú na seba a sa prelínajú. Až 80 % lesných plôch je prístupné harvesterom. Nebude možné ich vždy využiť. Naďalej zostane dôležitým prvkom v lese motomanuálna práca. Je nutné preväzovať reťazec lesníckych a drevárskych technológií. Vývoj pravdepodobne pôjde obidvomi spôsobmi.

Posledných 30 rokov sa na vlastníkov lesov prenáša stále viac povinností a stupňujú sa sankcie za ich nesplnenie. Vplyvom kalamity podkôrnikov, zvyšovaním cien práce a prepadu cien za drevnú surovinu sa rad vlastníkov dostal do ťažkej situácie. Lesníctvo stráca svoju schopnosť samofinancovania. Štát musí prijať pomoc vlastníkom lesa k zabezpečeniu trvale udržateľného hospodárenia, vrátane odbytu lesnej produkcie.

Les a energetika

Drevo bude vždy predstavovať významný lokálny zdroj energie, ale jeho využívanie vo väčších či vzdialenejších elektrárňach a teplárňach je problematické. Nemôže viesť k zvyšovaniu objemu ťažby dreva na úkor obnovy lesa, či k používaniu pomerne kvalitného dreva na výrobu peliet. Drevo nie je príliš „čistý zdroj", pretože jeho emisie zhruba zodpovedajú menej kvalitnému uhliu. Ak by sme využívali drevo len na energiu, vytvárali by sme uhlíkový dlh, ktorý by sa splatil až keď nový strom dorastie do hmotnosti ako strom spálený.

Vývoj smeruje k používaniu najmä svetlých peliet (tmavé pelety vyrobené z kôry, či z tenkých vetiev s ihličím majú nižšiu výhrevnosť). Najväčšia účinnosť, až 80 %, je pri kogeneračnom spaľovaní biomasy, čiže pri súčasnej výrobe tepla a elektriny. Ďalším problémom je odvoz všetkej lesnej biomasy, pretože ním dochádza k ochudobňovaniu lesných pôd. V roku 2020 bolo v ČR k dispozícii 2 milióny m³ štiepky, pričom požiadavky boli na 6 miliónov, so zahraničím až 10 miliónov. Nebolo to reálne. Z ekologického hľadiska najlepšie vychádza sieť menších spaľovní s dovozom do vzdialenosti 50 km. Treba vytvárať sieť zberných a odvozných miest, zaoberať sa otázkou skladovania vzhľadom k možností vznietenia. Z energetického hľadiska je zásadnou veličinou vlhkosť exbiomasy, ktorá sa znižuje množstvo získanej energie o 30 – 50%.

Aký les má budúcnosť?

V ČR by mala byť lesnatosť nad 40 %. V súčasnosti je približne 34 %. Drevinová vegetácia mimo les tvorí asi 8 %. Rizikovými oblasťami sú prevažne poľnohospodárske oblasti nižších polôh, kde bude najviac narastať ohrozenie a rozpad lesných porastov. Tu na plytkých vyschýnajúcich stanovištiach, s južnou a juhozápadnou expozíciou, najviac v zrážkových tieňoch bude sa pestovať i les nízky. Pôjde najmä o dreviny dub – letný,  zimný, pyritý, cer, dub červený, čerešňa, agát, z ihličnanov borovica čierna.

Ďalšie vhodné druhy drevín možno s istou mierou zjednodušenia odvodiť z posunu lesných vegetačných stupňov zhruba o dva stupne do vyšších polôh. Ako najvhodnejší postup obnovy hospodárskeho lesa sa javia predovšetkým skupinovo až skupinovo - výberkové postupy. Na rovinách budú prevládať kotlíky malých výmer, asi do výmery 0,2 ha. Pestovanie lesa však naráža na premnoženie zveri, rozvoj patogénov a hmyzích škodcov.

Všeobecné zásady zalesňovania

Pri výsadbe, podľa možností treba používať dreviny od optima k hornej hranici ich prirodzeného rozšírenia, čiže sledovať prirodzenú tendenciu šírenia drevín. Treba zväčšovať druhovú, vekovú a priestorovú diverzitu. Dosiahnuť aspoň zmes trochu vhodných druhov drevín, so zastúpením najmenej 20 %.  Rizikové dreviny by mali mať nízky podiel zastúpenia. Treba zachovať aspoň minimálnu prímes ohrozených a citlivých drevín, a to pre prípad, že sa klíma bude vyvíjať inak ako sú prognózy. Predpokladá sa výskyt silnejších vetrových búrok a možné holomrazy. Najpravdepodobnejšie je zosilnenie rýchlosti vetra.

Klimatické modely taktiež upozorňujú na zvyšujúci sa počet letných tropických dní, a tým aj vyššie nebezpečenstvo požiarov. Vekovú a priestorovú diverzitu možno dosiahnuť využitím prípravných drevín (breza, jelša, osika) s krátkou rubnou dobou. Na podsadby treba využiť i dreviny, ktoré budú tvoriť hornú etáž. Sprevádzať by ich mali rýchlorastúce dreviny. Pokiaľ ide o smrek, nemalo by sa z jeho pestovania úplne rezignovať. Na dobrých pôdach poskytne zaujímavý výnos i vo veku 40 rokov. História ukazuje, že smrek je prispôsobivou drevinou a znáša aj veľmi odlišné podmienky od nížin až do hôr. Jeho optimum je od 5. lesného vegetačného stupňa vyššie. Stavebné drevo, ktoré poskytuje bude v budúcnosti potrebné.

Konštatuje sa, že základný problém spočíva v tom, že od lesných ekosystémov vyžadujeme stále dokonalejšie služby. Ale rozloha kvalitných, prírode blízkych lesných ekosystémov celosvetovo ubúda. Zároveň sa od vlastníkov lesa očakáva, že budú pri klesajúcich ziskoch z predaja dreva pokrývať náklady na celospoločenské funkcie lesa. Vec je politicky výbušná, pretože by vlastníci lesa, ktorým budú pravdepodobne ubúdať zisky z predaja dreva, mohli požadovať od štátu či verejnosti náhradu za poskytovanie ďalších lesných služieb. Nožnice medzi nákladmi a výnosmi sa nebezpečne roztvárajú.

Pre niektorých vlastníkov lesa sa stáva i obnova lesov po kalamite v zmysle zákonných požiadaviek ekonomicky takmer neriešiteľná. Bez dlhodobo udržateľného systému financovania lesného hospodárstva, ktorý sa bude zakladať na princípoch trhového hospodárstva a finančnej pomoci (motivácie) zo strany štátu, nemožno trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch zabezpečiť. Zabezpečenie ekonomickej životaschopnosti vlastníkov lesa musí široká verejnosť vnímať ako celkom nevyhnutné politické či adaptačné opatrenie, ktoré má svoje opodstatnenie pri zámere na predchádzanie negatívnym dopadom zmeny klímy na hospodárenie v lesoch. Trvalá udržateľnosť hospodárenia v lese by sa mala zakladať na udržateľnosti hodnoty lesa. Preto je zmyslom snáh oceňovania mimoprodukčných funkcií lesov. Taktiež získanie dodatočných príjmov na transformáciu lesného hospodárstva z výrobného sektora na sektor služieb. Je potrebné si uvedomiť, že vlastníctvo lesov nielen zaväzuje, ale taktiež oprávňuje.

Nástup nových trendov

Budúcnosť je ťažko odhadnúť, ale prebiehajúce trendy je možné pozorovať už teraz. V každom prípade bude nutné počítať so „životom na ekonomickej hojdačke". V rámci Zelenej dohody pre Európu sa uvažovalo o zvýšení produkcie energetickej biomasy koncom roka 2021. Vysoké ceny energetického a stavebného dreva však zastavili investície do väčších projektov na spaľovanie biomasy. Stúpli náklady všetkých stavebných komodít, vrátane ceny drevených materiálov a ich nedostupnosť na trhu.

V ČR kúri drevom asi milión domácností, čo zodpovedá približne 2,3 miliónom ľudí, ktorí nemajú inú možnosť. Cena uhlia v posledných mesiacoch roka 2021 stúpla na trojnásobok. Pritom sa predpokladá, že najväčší šok bude, ak sa odstavia nemecké jadrové elektrárne. Očakáva sa, že treba reagovať na skokový, či aspoň dynamicky sa premieňajúci pomer medzi domácou a zahraničnou spotrebou. Rozšíria sa skladovacie a spracovateľské kapacity surového dreva.  

Zdražovanie energií na jednej strane vedie k zvyšovaniu záujmu o produkciu lesa, ale na druhej strane nás klimatické zmeny nútia viac sa zaoberať mimoprodukčnými funkciami lesa. Najlepšie riešenie je pestovať lokálne typy zmiešaných, druhovo pestrých a vekovo rôznorodých lesov, ktoré by už pri zakladaní (obnove) mali konkurencieschopnosť na trhu. S tým súvisí budúcnosť smreka. Zatiaľ čo ešte pred rokom sa mnohým ekológom zdalo, že smrek do lesa stredného výškového pásma už nikdy nebude patriť, dnes sú zmierlivejší. Ukázalo sa, že napríklad i v oplôtkoch pôvodne „prirodzenej" bučiny tieto podrastajú „neprirodzeným" smrekom, ktorý sa výborne prirodzene zmladzuje.

Do určitej miery to potvrdzuje jav popísaný v historických prameňoch. Pochopiteľne smrek netvoril súvislé porasty, ale vyskytoval sa ako prímes. Z klimatických faktorov sa v roku 2021 zvlášť negatívne prejavili prívalové dažde a niekoľko epizód vetrových búrok. Skutočne silným vetrom neodolá žiadny lesný porast. Treba však očakávať aj väčšiu početnosť stredne silných nárazov vetra. Tieto sa dajú čiastočne eliminovať vekovou rôznorodosťou a cielenou výchovou. Ďalej napríklad stupňovite usporiadaným okrajov lesa. Obdobná situácia je aj pri zrážkach, keď treba klásť dôraz na zachytávanie vody v krajine (dobrý stav hrabanky, tradičné technické riešenia - odvádzanie vody napríklad z lesných ciest do rýh a depresií). 

Nakoniec treba uviesť, že pokračujúce klimatické a environmentálne zmeny zároveň zvýrazňujú adaptačné a mitigačné funkcie krajiny. Zo strany odborného lesného hospodára bude nutné oveľa viac premýšľať o stanovištných pomeroch, použitých drevinách, zabezpečení vyrovnanosti hospodárenia, dbať na konkurencieschopnosť lesného majetku a vnímať les ako originálne vlastníctvo, ktoré je, či chceme alebo nie, hospodárskym majetkom vlastníka.

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk