Výskum: Porovnanie drevinového zloženia na nespracovanej a spracovanej časti kalamitného územia vo Vysokých Tatrách

„Výsledky potvrdili veľmi dobrú obnovu lesných porastov na tatranskom kalamitisku. Už prvé výsledky zisťovania v roku 2007 ukázali na väčšine monitorovacích plôch bohatý potenciál obnovy lesných drevín. Necelé tri roky od vzniku kalamity boli bez prítomnosti obnovy drevín len tri percentá monitorovacích plôch. V ďalších rokoch sme zaznamenali prítomnosť drevín už na všetkých monitorovacích plochách. Treba však upozorniť, že medzi plochami bola veľká variabilita. Konkrétne pri prepočítaní počtu stromov na hektár sa výsledky pohybovali rádovo medzi tisíckami až státisícami jedincov.

Mladé lesné porasty mali aktuálne, teda k roku 2019, pestré drevinové zloženie. Spolu sa na celom kalamitisku zistilo až 21 druhov drevín. Pritom sa na mikro-stanovišti s výmerou 0,02 ha, teda jednej monitorovacej ploche, najčastejšie nachádzalo 5 až 6 druhov drevín. Najzastúpenejšie dreviny boli smrek obyčajný, breza previsnutá, jarabina vtáčia a vŕba rakytová. Celkový počet druhov na spracovanej časti kalamitnej plochy bol 14, kým na nespracovanej časti 10.

Na nespracovanej časti kalamitného územia dominoval smrek s podielom 64 ±5% z počtu stromov a 66 ±5% z biomasy.Po ňom nasledovala jarabina s podielom 22 ±5 z počtu stromov a 16 ±4% z biomasy. Takže 80 až 90 % počtu stromov, resp. nadzemnej biomasy na nespracovanej časti kalamitného územia predstavovali len tieto dve dreviny. Z ostatných druhov drevín mali vyššie zastúpenie smrekovec, rakyta a breza, hoci tvorili len niekoľko percent, pričom predstavovali väčší podiel z počtu stromov ako z biomasy. Nasledovala borovica s podielom menej ako 1% a vtrúsene sa vyskytovali ešte osika, jedľa, jelša sivá a javor horský.

Drevinové zastúpenie na spracovanej časti kalamitného územia bolo podstatne pestrejšie a druhovo vyrovnanejšie.Z počtu stromov dosiahol najväčšie zastúpenie smrek, 26 ±5 resp. 22 ±5 %, po ňom nasledovala jarabina s podielom 22 ±5 %, breza 18 ±4%, rakyta 12 ±4 %, smrekovec 8 ±3 %, jedľa 4 ±2 %, borovica 2 ±1 % a zvyšných 8 ±3 % tvorili ostatné listnáče (najmä jelša, javor horský, osika a vŕby).

Zaujímavé je, že najvyšší podiel z biomasy netvoril smrek, ale breza s hodnotou až 28 ±5%, následne podiel smreka bol 23 ±5 %, jarabiny 17 ±4 %, smrekovca 12 ±4%, rakyty 10 ±3% a borovice 6 ±3 %. Zvyšné 4 ±2 % tvorili ostatné listnaté a ihličnaté dreviny. Takže výsledky týkajúce sa drevinového zloženia jasne svedčia o pestrejšom druhovom zastúpení na spracovanej než nespracovanej časti kalamitného územia,“  uvádzajú odborníci z NLC – LVÚ V. Šebeň a B. Konôpka v článku.