Výskum: Bezzásah je oslabením v boji proti zmene klímy - neobhospodarované lesy emitujú viac oxidu uhličitého ako absorbujú

Tvrdia, že výstavbou sídlisk, ciest a železníc, renaturáciou lúk a rašelinísk a ďalšími opatreniami na ochranu životného prostredia sa stráca veľká časť lesnej plochy. Jediné správne riešenie je vysadiť rovnakú lesnú plochu na inom mieste. Okrem toho nesprávne hospodárenie so zostávajúcimi lesmi znižuje ich schopnosť zachytávať CO₂, píšu v spoločnom komentári vedci z Estónskej univerzity prírodných vied (EMU).

Úbytok lesov komplikuje ochranu klímy

V komentári vedci spochybňujú relevantnosť cieľov EÚ v oblasti zmierňovania emisií skleníkových plynov v sektore LULUCF (využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo). Jedným z pilierov na dosiahnutie súčasných klimatických cieľov je, že sektor LULUCF musí zachytávať rovnaké množstvo uhlíka, aké vypúšťa. Platí to pre všetky druhy využitia pôdy vrátane lesnej pôdy, ornej pôdy, trávnatých plôch, mokradí (vrátane rašelinísk), osád a iných.

Cieľom však nie je dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nulové emisie, ale zvýšiť zachytávanie CO₂ na 310 miliónov ton do konca desaťročia. To je samo o sebe ambiciózny cieľ, ktorého dosiahnutie sťažuje skutočnosť, že rozloha poľnohospodárskej a lesnej pôdy neustále klesá.

Čím viac pôdy sa odoberie z týchto dvoch kategórií využívania pôdy, či už na osídlenie, výstavbu ciest alebo železníc, tým viac sa zaťažia najmä lesné oblasti sekvestráciou uhlíka. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zalesniť rovnakú oblasť na inom mieste. O tom, že lesné plochy sa strácajú aj v dôsledku renaturácie lúk a rašelinísk alebo iných opatrení na ochranu prírody, sa takmer nehovorí.

Neobhospodarované lesy sa môžu stať zdrojom CO₂

Podľa vedcov prírodné rezervácie (30,3 % z celkovej rozlohy lesov, z ktorých 17,5 % je prísne chránených a 12,8 % podlieha hospodárskym obmedzeniam) nedokážu dlhodobo viazať uhlík, a preto nie sú vhodné na dosiahnutie klimatických cieľov. Tieto ekosystémy podporujú biodiverzitu - nezachytávajú však účinne uhlík, konštatujú triezvo.

Keďže schopnosť lesného porastu viazať uhlík s vekom klesá, CO₂ neutrálne ekosystémy možno nájsť v starších lesoch, kde sú emisie a viazanie CO₂ vyvážené. Ak sa k tomu pridajú rušivé faktory alebo extrémne poveternostné podmienky, staršie neobhospodarované lesy sa dokonca môžu stať zdrojom CO₂, varujú vedci. 

Mladé a stredne staré lesy zachytávajú v priemere viac uhlíka z atmosféry ako tie staršie. To znamená, že ak sa lesy vyradia z obhospodarovania, zníži sa ich schopnosť zachytávať CO₂, najmä preto, že ich rast sa s rastúcim vekom spomaľuje. Tým sa znižuje aj ich účinnosť sekvestrácie uhlíka.

Drevársky priemysel zachytáva menej uhlíka

Lesy sú účinné v boji proti zmene klímy, pokiaľ sa zvyšuje objem ich biomasy. S pribúdajúcim vekom sa však vitalita a odolnosť lesov voči chorobám znižuje a stávajú sa zraniteľnejšími voči stresovým faktorom, ako sú búrky, sucho, hubové ochorenia a poškodenie hmyzom.

Zvyšovanie podielu starých a zarastajúcich hospodárskych lesov na celkovej rozlohe lesov preto nie je životaschopnou stratégiou na dosiahnutie dlhodobých klimatických cieľov. Zároveň je pre drevársky priemysel k dispozícii menej dreva, takže sa znižuje aj jeho schopnosť zachytávať uhlík. Okrem toho sú tu aj hospodárske vplyvy, ako napríklad strata pridanej hodnoty, vysokokvalitných výrobkov z dreva a investícií do lesného hospodárstva.

Zachytávanie CO₂ všade, kde je to možné

Rašeliniská, ktoré sa odvodňujú a využívajú na poľnohospodárske účely, emitujú veľké množstvo CO₂. Podľa autorov by bolo zmysluplnejšie tieto oblasti zalesniť a zachytávať tak uhlík. Uvedomujú si však, že ak by sa rašeliniská znovu zamokrili, lesnícke využitie by bolo rovnako nemožné ako poľnohospodárske.

V súhrne hovoria, že každý má záujem zanechať čo najmenšiu stopu na životnom prostredí. Nemalo by sa zabúdať na prirodzenú schopnosť prostredia absorbovať CO₂. Ak má sektor LULUCF zachytávať uhlík aspoň takou rýchlosťou, akou ho emituje, treba sa vyhnúť vyňatiu lesnej pôdy z využívania a pokračovať v jej obhospodarovaní tak, aby si les zachoval schopnosť absorbovať viac uhlíka, ako emituje.

O autoroch

Marek Metslaid je riaditeľom Lesníckeho a technického inštitútu, Ahto Kangur je vedúcim Katedry lesného hospodárstva a pozemkového manažmentu a lesníctva, Endla Reintam je prorektorom a Allan Sims je vedúcim výskumným pracovníkom na Estónskej univerzite prírodných vied.

Zdroj: forstpraxis.de

Preklad: Bc. Barbora Albrechtová