Výročie skazy

V Tatrách vládla v ten deň pohoda. Všetci sa pomaly pripravovali na štart ďalšej zimnej sezóny. Približne o 15.30 však príroda začala ukazovať svoju silu. Až tri a pol hodiny sa odohrávala dráma, ktorá navždy zmenila tvár Tatier. Les doslova zmizol.

Víchrica si na účet pripísala až 12 600 hektárov lesa. „Vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 m3 stromov. V území Správy Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u to bolo 2 036 000 m3 stromov na ploche 8 737 hektárov,“ vyratúva Lenka Burdová, koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAP. Niekoľkohodinový nárazový vietor jednoducho bral všetko, čo mu stálo v ceste. Tisíce zlomených stromov vedľa seba ležali ako zápalky. Plocha tatranských lesov od Podbanského po Ždiar pripomínala z výšky rovinu, aké majú pri maďarských hraniciach.

V podhorí nebola sila vetra až taká veľká. Na Lomnickom štíte však dosiahla rýchlosť až 170 km za hodinu, na Skalnatom plese 200 kilometrov za hodinu a na hornej hranici lesa až 230 kilometra za hodinu.

V oblasti Smokovcov v aute, na ktoré spadol strom, umrel Miroslav Hromada. „Jeho spolucestujúca vyviazla so zraneniami. Záchranári HZS z Vysokých Tatier ju ošetrili a do neskorých nočných hodín sa snažili uvoľniť cestu a zabezpečiť transport postihnutej do nemocnice v Poprade,“ uvádza Horská záchranná služba.

Vo viac ako 600 000 m3, ktoré Štátna správa ochrany prírody nepovolila po kalamite spracovať, sa namnožil nenásytný lykožrút. Po veternej kalamite Tatry teda postihla aj lykožrútova kalamita.
„Jeho populáciu podľa odborníkov zničí až nedostatok potravy, teda živých stromov. V súčasnosti už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde bóra lesy poškodila, ale aj o Tatranskej Javorine a, žiaľ, už aj o Západných Tatrách, kde lesy poškodila decembrová (2013) a májová (2014) víchrica a kde, opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody, zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza na množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP-u,“ uviedla L. Burdová. Ako podotkla, momentálne sa tento tvor s veľkou chuťou do jedla svojím skóre zničených stromov doťahuje na víchricu. „Lykožrút zničil les na ploche, ktorú pred desiatimi rokmi zničila tatranská bóra. V súčasnosti totiž presahuje 7 000 hektárov.“ Podľa jej slov bude trvať najmenej storočie, kým les v tomto území bude opäť taký, na aký je naša generácia zvyknutá - farebný, voňavý a plný lesných zvukov.

Výhľady z Tatier smerom dolu a aj pohľady z mesta, ktoré je hlavnou bránou do veľhôr - z Popradu, sa zmenili na nepoznanie. Z mesta bolo zreteľne vidieť všetky tatranské osady. To, čo pred tým zakrývali husté lesy, bolo možné mať ako na dlani. Lesu bolo treba jednoznačne pomôcť.

Obnovených bolo niečo cez 4000 hektárov v správe ŠL Tanap-u. „V umelej obnove bolo vysadených približne päť miliónov sadeníc. Pôvodné drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách, je podstatne zmenené,“ uviedla L. Burdová. Najviac umelo obnovených bolo smrekov a smrekovcov. Ako ochranné piliere proti vetru by mali slúžiť najodolnejšie dreviny borovice a smrekovce.

(Zdroj: Popradský KORZÁR, 18.11.2014)