Všimli sme si: Problémy s vodou a nerovnomernosťou zrážok? Vytvárame horúce platne. Nevážime si zelené lesy a nechávame ich poškodzovať bezzásahom, lykožrútmi a zverou

„Podľa logiky novej vodnej paradigmy je odlesňovanie, priemyselné poľnohospodárstvo a urbanizácia, čo určujú klímu odvodňovaním pôdy, takže viac slnečnej energie sa vracia do atmosféry ako citeľné teplo, a nie ako latentné teplo z vyparovania. Človekom vytvorené „horúce platne“ vedú k nepravidelným zrážkam a iným klimatickým destabilizačným účinkom, ktoré sa však dajú zmierniť ochranou dažďovej vody a opätovnou vegetáciou.

Táto integrovaná paradigma kombinuje manažment klímy, vody, biodiverzity a pôdy s dôsledkami pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, inžinierstvo, urbanizmus a regionálne plánovanie.“ M. Kravčík v závere statusu dodal, že uplynulých 14 rokov plne potvrdilo to, čo autori napísali: www.inderscience.com/info/inarticle.php?artid=38725

Známy lesník Ing. Dušan Mikuš skomentoval na svojom facebookovom profile poznatky hydrológov takto: „Jednoducho napísané, prečo vznikajú problémy s nedostatkom vody. Prečo je nerovnomernosť zrážok v priestore a čase? Neriešime dostatočne prehriate platne v intravilánoch a ďalej ich vytvárame.

Na poliach po žatve zostáva odkrytá pôda - nové vyhriate veľké platne. Zelené lesy - geniálne chladiče, si spoločnosť neváži - nechávame ich poškodzovať bezzásahom, lykožrútmi, zverou... Je mnohonásobne lepší biznis (elektroautá, veterné a slnečné elektrárne), ak ukážeme na problém CO₂, ktorý je potravou rastlín a takmer neriešime problém vody a prehriatych a vysušených platní.

Najviac vody zadrží zdravá, živá, humózna pôda a pestré zloženie lesov - viacvrstvové s trvalým krytom pôdy. Lesy vodu zadržiavajú a následne týždne i mesiace postupne uvoľňujú. Iste potrebujeme vodu aj zadržiavať = zahradzovať. Od minihrádzok až po priehrady.“