Všimli sme si: Po Lačnovskom potoku chýba voda aj v ďalšom chránenom území - Salvátorské lúky
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Pred niekoľkými dňa sme na portáli Lesmedium.sk uverejnili článok o tom, že v Lačnovskom potoku, pretekajúcom Národnou prírodnou rezerváciou Kamenná baba v severovýchodnej časti Braniska dramaticky ubudla voda. Neďaleko od tohto miesta, medzi obcami Šindliar a Lipovce, sa nachádza chránené územie Salvátorské lúky. Názov súvisí s tamojším minerálnym prameňom Salvátor. Podľa pracovníčky pre enviromentálnu výchovu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR - Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove Marty Hrešovej sú to podmáčané lúky so špecifickou klímou, ktorá najviac vyhovuje vlhkomilným rastlinám. Kvôli rapídnemu úbytku vody tam však musia robiť opatrenia, aby zabránili vymiznutiu niektorých vzácnych rastlín. Informuje o tom tlačová agentúra TASR, informáciu uverejnil aj regionálny denník Korzár.
Ilustračné foto Jozef Marko
„Najtypickejšou rastlinou Salvátorských lúk je jazyčník sibírsky. Vyskytuje sa len v dvoch lokalitách na východnom Slovensku a Salvátorské lúky sú jednou z nich. Z ďalších druhov, ktoré sa tam vyskytujú, sú to napríklad páperníky úzkolisté alebo v jarnom období, na prelome mája-júna, tam môžeme nájsť aj orchideu – stavačovec májový," povedala pre TASR Marta Hrešová.
Salvátorské lúky boli vyhlásené za chránené územie v národnej sieti v roku 1980. Vďaka biotopom, ktoré sa tam vyskytujú, boli podľa M. Hrešovej vyhlásené aj ako územie európskeho významu v medzinárodnej sieti Natura 2000: „V súčasnosti je trocha problém s tým, že sa tam zmenil hydrologický režim. Nedostatok vody spôsobuje to, že vlhkomilné rastliny, ktoré sa tam nachádzajú, nám trocha miznú. Preto je potrebné robiť manažmentové opatrenia, lebo okrem znižujúceho sa stavu povrchovej vody je ďalším problémom aj zarastanie pálky širokolistej. Snažíme sa minimálne každé dva roky aspoň časť územia vyčistiť od pálky a hlavne od trste obyčajnej, ktorá zarastá a znižuje možnosť pre rast vlhkomilných rastlín, ako je jazyčník sibírsky.“
Z dôvodu znižovania hladiny povrchovej vody miznú zo spomenutých lúk i mokradné spoločenstvá. „Napríklad jeden z druhov, ktoré sa tam vyskytujú, sú vzácne riasy - cháry. Tým, že už je deficit vody, takisto z tohto prostredia miznú,“ skonštatovala Hrešová a doplnila, že aby zabránili rozšíreniu trste, robia tam manažmentové opatrenia. „Najmä v jesennom období je to kosenie trstiny a odstraňovanie biomasy, aby lúka, ktorá sa niekedy v minulosti kosila, alebo sa na nej aj páslo, naďalej mala formu lúky a nie nejakých zarastených pasienkov s krovinami," vysvetlila M. Hrešová.
Takže potrebný je aktívny manažment územia, nie jeho ponechanie na samovývoj v bezzásahovom režime s ničnerobením...
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
pokúsim sa to napísať tak, aby to pochopili všetci - bez rozdielu veku, pohlavia, vierovyznania či vzdelania. A aby to pochopil aj pán Marko. On to síce chápe, ale nebráni mu túto tému ohýbať tak, ako mu to vyhovuje.
Ak chceme mať lúky musíme ich kosiť, ak chceme mať pasienky musíme ich pásť a občas z nich odstrániť nálet drevín. Faktory, ktoré "pralúky" vytvárali z našej krajiny postupne zmizli - stáda praturov, zubrov, divých koní, losy, či prirodzené požiare. Ak chceme mať dobré lúky musíme sa o ne aktívne starať a to zvyčajne v každoročnom cykle. Teda aktívny prístup. A je jedno či ide o lúku v záhrade, pasienky na holiach či slatinnú lúku v chránenom území. Ak chceme lúku vtátiť lesu stači nič nerobiť, skôr či neskôr si ju les vezme späť.
Ak chceme mať dobré lesy (lesy v celej komplexnosti nie lesné porasty), stačí ponechať starostlivosť o ne prírode (iste, sú výnimky). Tá má na to dostatok času, zdrojov aj časom naakulomovaných vedomostí. Ak má les iné poslanie a chceme z neho brať úžitky, to je iná káva, tam je treba aktívny prístup a využitie nášho hoc aj nedokonalého umu.
Čo sa na tomto nedá pochopiť?
PS: To že sú nelesné biotopy v PR Salvátorské lúky v zlom stave je len a len vyzitka MŽP SR a ŠOP SR. Rezort nemá vytvorený žiadny systém, ktorý by zabezpečoval pravidelnú a systematickú starostlivosť o lúky a pasienky v chránených územiach. A tak sa tu plýživo zhoršuje stav týchto biotopov v desiatkach až málo stoavkách CHÚ.A peniaze sú smerované často aj na riešenie ďaleko menej podstatných problémov,
M.Jasík
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.