Všimli sme si: Odborník už pred piatimi rokmi hodnotil stav prírodného prostredia v Bielovodskej a Javorovej doline kvôli bezzásahu, a vôbec nie pozitívne

V kapitole s názvom Uplatňovanie pasívnej ochrany lesov od roku 2003, tzv. ochranársky prístup je publikované stanovisko odborného konzultanta pre svahové poruchy a geotechniku Ing. Egona Fussgängera, CSc. z Kritických pripomienok k aktuálnym zásadám pasívnej – bezzásahovej ochrany prírody v ochrannom obvode Tatranská Javorina v oblasti Bielovodskej a Javorovej doliny, zaradených do 5. stupňa ochrany prírody v správe Štátnych lesov TANAP-u z roku 2016:

„Zánik vitálneho stromového smrekového porastu a vyhynutie aj koreňového systému, spevňujúceho povrchovú pokryvnú suťovú vrstvu na pomerne exponovaných svahoch, sa začína už lokálne prejavovať aktiváciou povrchových plošných a stržových eróznych procesov a tiež vznikom suťových zosuvov.

Uvedené nežiaduce svahové gravitačné procesy postupne obnažujú skalné podložie, avšak intenzívnejšie sa to prejavuje po zvýšených dažďových zrážkach v prípade výskytu podložia z menej odolnejších karbonátických mezozoických hornín Križňanského príkrovu, ktoré prevládajú v severných oblastiach, v porovnaní s najvyššími južnými závermi dolín, budovaných už paleozickým podložím z odolnejších granitoidných hornín...

Najhorší stav však môže nastať v prípade požiaru vyschnutého smrekového porastu, spôsobeného napríklad bleskom, čo je v súčasnosti aj dosť pravdepodobné, ktorý by znamenal skoro totálnu devastáciu až zničenie prírodného biotopu, vrátane všetkých chránených druhov flóry i väčšiny fauny v danej oblasti...

Záverom popísaný stav prírodného prostredia v celej predmetnej oblasti s 5. stupňom ochrany, v ktorej sa uplatňuje bezzásahový režim – tzv. pasívna ochrana prírody, nemožno vôbec hodnotiť pozitívne.“