Všimli sme si: Klimatológ o lesoch bez lesníkov. Ale, aké "prekvapenie" - zhoduje sa s ochranármi

V správe Slovenskej tlačovej agentúry SITA sa totiž ďalej uvádza, že Slovensko by malo ísť cestou zachovania a prísnejšej ochrany pôvodných lesov. „Tie držia pôdny uhlík a sú aj biosféricky veľmi stabilné a pre nás ľudí hodnotné,“ hovorí pre WebNoviny.sk. Umelé zalesňovanie má podľa Jozefa Pecha svoj neodškriepiteľný význam, na klimatickú krízu však výrazný dopad mať nikdy nebude. Aj keby sme totiž počítali so záchytmi, ktoré by potenciálne prišli s väčším zalesňovaním napríklad v Ázii či v Afrike, na riešenie svetovej klimatickej krízy to podľa neho nestačí. „Zrátajte si súčasné emisie pochádzajúce z permafrostu a z požiarov a tie naše, antropogénne. Človek vyprodukuje ročne necelých 50 miliárd ton CO₂ – ekvivalentných, čo je približne 14 mld. ton uhlíka,“ poznamenáva odborník.

Nové zalesňovanie by podľa neho dokázalo zachytiť maximálne jednu pätinu z toho. Aj to len v prípade, že by sa začalo naozaj masívne zalesňovať. Proti zalesňovaniu však Jozef Pecho rozhodne nie je. „Umelým zalesňovaním zvýšite záchyt uhlíka a lokálne sú jeho pozitívne dopady zjavné, no vzhľadom ku globálnemu problému to je nič.“

Pôvodné lesy dokážu na rozdiel od tých umelo vysadených podľa neho dlhodobo stabilizovať pôdny uhlík, ktorý sa po odlesnení uvoľňuje do atmosféry. Ako vysvetľuje Pecho, samotná biomasa nie je veľkým zdrojom uhlíka, ale v pôde je jeho množstvo niekoľkonásobne väčšie. „Akonáhle začne unikať do atmosféry a pridá sa k nemu ešte uhlík uvoľnený z roztápajúceho sa permafrostu, emisie pôjdu naozaj rýchlo hore,“ dodáva. Pôvodný les má podľa klimatológa zároveň lepší a vyváženejší hydrologický režim a väčšiu schopnosť zachytávať vlahu, takže bude odolnejší aj v prípade požiaru.

„Aj pôvodný les vám môže, samozrejme, zhorieť, ale oveľa neskôr ako ten monokultúrny,“ hovorí. „Čím menej stabilné lesné ekosystémy sú, čím sú menej druhovo pestré, nepôvodné a neprírodné, tým skôr podľahnú extrémom počasia,“ ozrejmuje.

Keď si vysadíte plantáž alebo homogénny les, je celkom vysoká pravdepodobnosť, že sucho, povodeň alebo nejaký škodca vám ho zničí. Naopak, prírodné ekosystémy, ktoré sú ešte stále v Brazílii alebo v niektorých oblastiach Sibíri či Afriky, sú oveľa odolnejšie voči extrémnej klíme, podotýka Pecho. Európe už podľa neho prirodzené pralesy, s výnimkou niektorých miest v Poľsku či Bielorusku, prakticky nejestvujú a vo svete ich rozloha výrazne ubúda. Nakoľko novo vysadené lesy nemajú takú stabilitu a odolnosť, naskytá sa podľa Pecha otázka, čo ďalej.

Úplné zastavenie ťažby na svete vidí ako utópiu. „Určite by to výrazne pomohlo, pralesy vo svete by sa stabilizovali, no je to, žiaľ, len čisto hypotetická otázka,“ hovorí. „Udržujme si aspoň to, čo máme,“ navrhuje klimatológ vo vyjadrení pre agentúru SITA.

Už len dodávam, čo v správe chýba – to, čo v slovenských lesoch máme, je zásluha predovšetkým práce niekoľkých generácií lesníkov. A úplné zastavenie ťažby je nielen utópia, ale aj úplný nezmysel.

Jozef Marko