Všimli sme si: Drevo je pri výrobe tašiek výhodnejšie ako bavlna

„Prečo sú vlastne tašky z drevnej celulózy také udržateľné? Kľúčovým pojmom je udržateľné hospodárstvo. To znamená, že z lesa sa vyťaží len toľko dreva, koľko v primeranom čase opäť dorastie. Okrem toho lesníci dbajú o to, aby nebol narušený citlivý ekosystém a aby bolo vždy dosť dreva pre hmyz či iných obyvateľov lesa. Vlákna celulózy získané z takéhoto udržateľného dreva bodujú v porovnaní s biobavlnou, pretože na ich výrobu sa využíva celá surovina, a to pri spotrebe vody nižšej až o 60 %,“ píše sa v článku.

Jeho autor na internetovej stránke WebNoviny.sk ďalej okrem iného uvádza, že výlučne regionálna výroba je ďalším aspektom, prečo sú nákupné tašky z drevnej celulózy udržateľnejšie ako ich predchodkyne z bavlny. Tá sa totiž pestuje len v teplejších regiónoch sveta, a preto musí prejsť dlhú cestu na to, aby vôbec mohla byť spracovaná. Naopak drevo, používané na výrobu viskózy, pochádza z udržateľne obhospodarovaných lesných ekosystémov v Európe. Takýto šetrný prístup k životnému prostrediu sa zohľadňuje aj v procese dodávania suroviny – na prevoz takmer 75 percent dreva do tovární je využívaná železničná doprava.

„Ekologické nákupné tašky sú tak nielen udržateľnou, ale aj regionálne stredoeurópskou alternatívou pre ekologicky zmýšľajúcich zákazníkov. Na rozdiel od výroby produktov z bavlny na Ďalekom Východe je možné osobne preveriť, či všetky výrobné procesy, ako aj pracovné podmienky pre zamestnancov alebo otázky týkajúce sa životného prostredia. Historicky má pestovanie bavlny aj šokujúce ekologické následky. Názorným príkladom je Aralské jazero, ležiace medzi Kazachstanom a Uzbekistanom. Kedysi bolo toto jazero bohatou zásobárňou vody a v 60. rokoch minulého storočia bolo 120-krát väčšie ako Bodamské jazero. Dnes je takmer kompletne vyschnuté s katastrofálnymi následkami pre ekosystém a obyvateľov, ktorí pri ňom po stáročia žili a využívali ho ako zdroj obživy. Dôsledkom neutíchajúceho dopytu po bavlne sú tak aj v rozvojových krajinách ako India, Brazília či Pakistan monokultúry, vysychanie pôdy a zánik prirodzenej biodiverzity,“ dodáva autor článku na portáli WebNoviny.sk.