Vlastníci sa cítia by pod tlakom

"Sú to veľmi obmedzujúce opatrenia z hľadiska ochrany prírody a cítime nezáujem ministerstva pôdohospodárstva rieši participáciu štátu na plnení

verejnoprospešných funkcií lesov, aj súkromných. Sú tu aj problémy

s obmedzovaním vlastníckeho práva z dôvodov prevádzkovania líniových

stavieb, čo nie je riadne riešené úpravou legislatívy. Platí tu ešte

legislatíva z roku 1957, čo považujeme za veľkú anomáliu," konštatoval

J. Vanko po sobotňajšom (19.5.2007) sneme únie v Turčianskych Tepliciach

Únia bude starostlivo dohliada na plnenie Programového vyhlásenia vlády SR, najmä v oblasti vzahov vlastníctva lesov k ochrane prírody a zabezpečeniu

prostriedkov na hradenie majetkových úhrad.

Vlastníci neštátnych lesov chcú tiež zreálni rozsah chránených

území. "Dnes je 41 % slovenských lesov v chránenom režime, čo je

z európskeho hľadiska absolútne nadštandardné. Čo by nevadilo, len

štát na to nemá a podľa nášho názoru ani nebude ma dostatok peňazí.

Čiže, zhorí to znova na nás, pretože v podstate my ako vlastníci

budeme dotova ochranu tej prírody. A to je podľa mňa minimálne

nemorálne," zdôraznil J. Vanko.

Vanko poukázal aj na to, že v 5. stupni ochrany nemôže vlastník robi prakticky nič. "Je to logické, pretože 5. stupeň by mal by stupeň bezzásahový. Procesy by sa mali necha len na prírodu, aby sme mali pre budúcnos zachované pralesy a mali tam možnos študova, ako vie príroda hospodári v lesoch bez zásahu človeka. Čiže, tam sa obmedzenie rovná takmer vyvlastneniu. Tým je povedané všetko," uviedol J. Vanko.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska zastupuje vlastníkov lesov z 10 regiónov Slovenska. Výmera ich lesov predstavuje asi 300 000 hektárov, pričom celková výmera lesov na Slovensku je približne 2 milióny hektárov a z toho je asi 55 % súkromných lesov.

(zdroj: TASR)

Vlastníci neštátnych lesov chcú prehodnotenie chránených území

Turčianske Teplice 19. mája (ČTK) - Zástupcovia vlastníkov neštátnych lesov

na Slovensku sa domáhajú prehodnotenia chránených prírodných území. V

súčasnosti je podľa nich chránených 41 percent lesov, čo je v porovnaní s

ďalšími európskymi krajinami príliš mnoho. Štát pritom nemá dostatok peňazí

na odškodné za obmedzenia vlastníckych práv v chránených prírodných

územiach. Novinárom to povedal Juraj Vanko z Únie regionálnych združení

vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Podľa neho sú na Slovensku približne dva milióny hektárov lesa, z ktorých

55 percent patrí súkromným majiteľom. Únia zastupuje vlastníkov z desiatich

slovenských regiónov, ktorí majú v rukách asi 300.000 hektárov lesnej

plochy.

"Dnes je 41 percent slovenských lesov v chránenom režime, čo je z

európskeho hľadiska absolútne nadštandardné. Nevadilo by to, len štát na to

nemá a ani nebude ma dostatok peňazí. Čiže my ako vlastníci budeme dotova

ochranu prírody a to je podľa mňa nemorálne," dodal Vanko po dnešnom sneme

únie.

Podľa neho mal v minulých rokoch štát na odškodnenie vlastníkov k

dispozícii len niekoľko desiatok miliónov korún. V skutočnosti však bolo

potrebných niekoľko stoviek miliónov korún. Vanko si myslí, že ani v

budúcnosti sa situácia príliš nezlepší. Problémom sú podľa neho aj

zastarané zákony, ktoré komplikujú súkromným majiteľom rýchlu cestu k

získaniu odškodného.

"Jediné schodné riešenie je, že tieto (chránené) územia sa prehodnotia.

Mali by sme chráni len to, čo si ochranu skutočne zasluhuje," pripomenul

šéf únie. V minulosti sa podľa neho stávalo, že sa do chráneného režimu

dostali aj územia, ktoré nespåňali potrebné kritéria. Upozornil, že s

výraznými obmedzeniami musia neštátni vlastníci počíta už od tretieho

stupňa ochrany prírody. Niektorí majitelia podľa neho mali problém so

zákazom vstupu na územia s piatym, najprísnejším stupňom ochrany, kde podľa

zákonov už nesmie dochádza k žiadnym zásahom človeka.

Zástupca ministerstva pôdohospodárstva Leopold Dubovič nevylúčil, že v

budúcnosti by sa rozsah chránených území mohol prehodnoti. Podľa neho je

to však otázka skôr na predstaviteľov ministerstva životného prostredia,

ktorí však na snem únie neprišli.

Na Slovensku už dlhší čas prebieha spor okolo ažby kalamitného dreva v

Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Proti spracovávaniu

popadaných stromov po víchrici v roku 2004 sa nedávno zdvihla vlna odporu

ekologických aktivistov. Slovenská inšpekcia životného prostredia dočasne

ažbu pozastavila. Lesníci ažbu v dolinách, ktoré sú považované za

ekologicky najcennejšie lokality Tatranského národného parku, odôvodňovali

hrozbou šírenia lykožrúta. O kontroverznú ažbu sa zaujíma i Európska

komisia.

Európske lesy sú menej znečistené oxidom siričitým

Zvolen 19. mája (TASR) - Správu, ktorá je zhrnutím výsledkov

monitorovania stavu lesa v Európe a vývoja stresových faktorov, ako

sú požiare, výška ozónu či biotickí škodcovia, schválili nedávno

v Sielnici účastníci 23. zasadnutia Medzinárodného kooperatívneho

programu ICP Forests.

Podľa Pavla Pavlendu z Národného lesníckeho centra (NLC) vo

Zvolene, ktoré bolo organizátorom konferencie, v správe sú tiež

výsledky modelovania vývoja lesných ekosystémov v podmienkach

zlepšenej kvality ovzdušia oproti 80-tym rokom, keď kulminovalo najmä

znečistenie oxidom siričitým.

Druhým hlavným prijatým dokumentom bola stratégia programu ICP

Forests na obdobie do roku 2015. Popri pôvodných cieľoch programu,

teda poskytovaní prehľadu o priestorovej premenlivosti stavu lesa

v Európe a analyzovaní vzahov medzi antropogénnymi a prírodnými

stresovými činiteľmi a stavom lesa, sa rozhodlo, že do programu sa

zahrnie aj monitorovanie vplyvu klimatickej zmeny na lesy

a monitorovanie vývoja indikátorov biodiverzity.

Prerokovali sa tiež návrhy konkrétnych projektov, ktoré by

mohli by zahrnuté pod pripravovaný finančný nástroj EÚ pre životné

prostredie LIFE+.

Na rokovaní sa zúčastnilo spolu 58 zahraničných účastníkov,

a to zástupcovia 24 európskych krajín podieľajúcich sa na programe,

hos z USA a hos z Japonska, reprezentujúci podobný program

v juhovýchodnej Ázii. Ako hostia sa na programe zúčastnili aj

zástupcovia Európskej komisie DG Environment a DG JRC.

ICP Forests bol založený v roku 1985 v rámci Dohovoru OSN

o diaľkovom cezhraničnom znečistení ovzdušia ako reakcia na

poškodzovanie lesov v dôsledku znečistenia ovzdušia. Program sa

postupne rozširoval o monitorovanie ďalších antropogénnych

a prírodných stresových faktorov, najmä klimatickej zmeny

a indikátorov biodiverzity.

Na programe ICP Forests sa podieľa v súčasnosti 41 krajín

- popri krajinách Európy aj Spojené štáty americké a Kanada.