Viac lesov nestačí

Aspoň do tej miery, aby lesohospodárske postupy nezhoršovali negatívne vplyvy globálnych zmien a nezostávali tak vinou manažérskych stereotypov a jednostranného presadzovania záujmov drevoprodukčnej lobby len jedným z ďalších vyvádzačov voľného uhlíka do atmosféry.

Dve nedávne štúdie publikované v prestížnom vedeckom časopise Science sa pokúsili ukázať, ako rôzne typy lesov a ich manažmentu ovplyvňujú súčasne ukladanie uhlíka aj regionálne zmeny teplôt. Konkrétne v Európe lesníctvo za ostatných 260 rokov napriek prírastku 10 % zalesnenej pôdy vraj neprispelo k zmierneniu otepľovania klímy, ale skôr naopak. Jeden kľúčový činiteľ sú ťažbovo-obnovné postupy, uvoľňujúce viac uhlíka viazaného v opadanke, mŕtvom dreve a pôde. Ešte väčšiu váhu majú premeny listnatých lesov na ihličnaté, ktoré o. i. znižujú podiel odrazeného žiarenia Slnka a oblohy a výpar vody z pôdy a z rastlín (evapotranspiráciu), keďže naše biznisovo najobľúbenejšie dreviny – najmä smrek – odrážajú menej svetla a vyparujú menej ochladzujúcej vody. Tieto rýchlo rastúce ihličnany za uplynulých 260 rokov nahradili listnaté stromy na približne 633 tisíc štvorcových kilometroch povrchu Európy, čo sa už odráža aj na klíme v kontinentálnej až globálnej mierke.

Dôležitý záver z oboch výskumov je, že všetky lesy si nie sú rovné čo do ich vplyvu na klímu. Pestovanie komerčne zaujímavejších drevín a súvisiace zmeny pôvodnej druhovej skladby lesných ekosystémov viedli k uvoľňovaniu veľkého množstva uhlíka do atmosféry a k zvýšeniu teploty povrchu kontinentu o 0,12 °C zvýšením pohlcovania a zadržiavania tepla.

Autori jednej zo štúdií, Naudts a kol., vyvinuli model histórie manažovania lesov v Európe, ktorý vztiahli k modelu zemského povrchu a atmosféry. Uvoľnený uhlík, pôvodne uložený v opadanke, mŕtvom dreve a pôde v manažovaných lesoch, bol jedným z kľúčových faktorov otepľovania klímy. Druhým významným zistením bola už spomínaná zmena v druhovom zložení lesov na úkor listnáčov, vedúca k ďalšiemu zvýšeniu teplôt atmosféry.
Odclonením pôdy na (holo)ruboch nechávame zrýchlene unikať veľké množstvá uhlíka z opadanky, mŕtveho dreva a pôdneho humusu do atmosféry. Tieto sa následne podieľajú na otepľovaní klímy.

"Článok vyznieva ako varovanie pred možnými obmedzeniami úžitkov z rozširovania zalesnenej plochy, ale nie je prekvapením", hovorí Richard Houghton, ekológ na Woods Hole Research Center v meste Falmouth v Massachusetts v USA. "Lesné hospodárenie zahŕňa veľa možností", hovorí ďalej. "Ak ide o ukladanie uhlíka, potom je zalesňovanie pravdepodobne dobré, ale straty uhlíka ťažbou dreva sú zlé".

Zdroj: Jozef Šibík, Ján Topercer, dennikn.sk