Veková štruktúra slovenských lesov: Zvýšené možnosti obnovnej ťažby dreva na najbližších 20 rokov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Súčasná veková štruktúra slovenských lesov, resp. plošné zastúpenie vekových stupňov je značne nevyrovnané. Najviac zastúpené sú lesy vo vekových stupňoch 1 a 2 (1-20 ročné porasty) a 8 a 9 (71-90 ročné), ktorých výmera sa nachádza v rozpätí medzi 150 000 – 200 000 hektárov. Výmera lesov v 10. vekovom stupni a starších sa z dôvodu ich obnovy postupne znižuje, s výnimkou 15. a starších vekových stupňov (15+), v ktorých prevládajú ochranné lesy a lesy osobitného určenia v chránených územiach. Informácie sú zverejnené v Správe o stave lesného hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2020, tzv. Zelenej správe.
Výmera vekových stupňov 1, 2, 8, 9 a 15+ je podľa Zelenej správy vyššia než optimálna. Približne optimálnu výmeru majú vekové stupne 4, 5 a 10 až 14. Vo vekovej štruktúre hospodárskych lesov v súčasnosti prevládajú lesy s vekom nad 70 rokov, z ktorých väčšina už dosiahla vek, v ktorom je vhodné začať s ich obnovou. Mladšie lesné porasty s vekom od 20 do 70 rokov (vekové stupne 3 – 7) majú nižšie súhrnné zastúpenie.
Približne od roku 2010 možno pozorovať výrazné zvyšovanie výmery najmladších lesných porastov vo vekových stupňoch 1 a 2 (do 20 rokov) so súhrnnou výmerou 372,5 tis. ha (19,1% výmery lesných porastov), najmä v dôsledku vysokého rozsahu poškodzovania lesov škodlivými činiteľmi a zabezpečovania ich následnej obnovy
Dôsledkom uvedenej nevyrovnanej vekovej štruktúry lesov sú značné výkyvy vo vývoji produkčno-ekologických ukazovateľov, najmä zásob dreva, prírastkov, sekvestrácie uhlíka v lesných ekosystémoch, objemu únosnej ťažby dreva, či ekonomickej stability obhospodarovateľov lesa. Dôsledkom aktuálneho vekového zloženia s vyšším zastúpením starších „rubne zrelých“ hospodárskych lesov sú tiež zvýšené možnosti obnovnej ťažby dreva v súčasnosti a najbližších 20 rokov.
Priemerný vek v lesných porastoch v SR spolu bol 70,9 rokov. Od roku 2000 sa zvýšil o 4,7 roka, ale v ostatných približne piatich rokoch už stagnuje. Podobne aj priemerný vek listnatých drevín za ostatných päť rokov stagnuje na úrovni okolo 72 rokov; od roku 2000 sa zvýšil o 5,7 rokov. Priemerný vek ihličnatých drevín sa od roku 2000 zvyšoval, zo 66 na 69,1 rokov v roku 2014, odvtedy klesal na súčasných 68,9 rokov. V dôsledku postupnej obnovy plošne nadnormálne zastúpených starších lesných porastov priemerný vek lesov v Slovenskej republike v súčasnosti stagnuje a v smrekových lesoch klesá, najmä kvôli ich poškodzovaniu škodlivými činiteľmi.
Od roku 2014 sa mierne znížil aj priemerný vek buka na 72,7 rokov. Najmä dreviny buk a smrek, ktoré sú najviac zastúpenými drevinami v lesoch Slovenska (56,4 %), najväčšou mierou ovplyvňujú súčasný vývoj vekovej štruktúry lesov v Slovenskej republike. Priemerný vek niektorých ďalších drevín sa naďalej v rôznej miere zvyšuje, a to najmä v prípade duba, pri ktorom sa od roku 2000 zvýšil o 16,0 rokov, jaseňa (o 15,4), borovice (o 13,5), smrekovca (o 11,4) a javora (o 6,1 rokov). V lesných porastoch s vyšším zastúpením týchto drevín, ktoré sú relatívne odolné proti pôsobeniu škodlivých činiteľov, nedochádzalo k rozsiahlym kalamitným situáciám, spojeným s následným spracovaním poškodených stromov.
Zelená správa dodáva, že z dôvodu vysokého rozsahu náhodných ťažieb v menej stabilných lesných porastoch (smrečiny, bučiny) a ustanovení zákona o lesoch (§ 23 ods. 8), podľa ktorého nemožno ťažbou prekročiť objem dreva, predpísaný v programoch starostlivosti o lesy na ťažbu, bola plánovaná obnovná ťažba v lesných porastoch tvorených stabilnejšími drevinami dlhodobo odsúvaná, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu ich priemerného veku.