V piatich obciach Laboreckej doliny riešia dilemu: Peniaze z veterného parku alebo nedotknutý les?

„Výhody pre obec sa ani nedajú opísať,“ hovorí starosta Hrubova Štefan Trusák. Keby obec so 125 obývanými domami a necelou päťstovkou obyvateľov dostala za jednu turbínu podľa prísľubu investora 23 700 eur ročne, za päť turbín vo svojom katastri by si výrazne vylepšila rozpočet.

„Je to viac, ako dostaneme z podielových daní. Pre rozvoj obce by to bolo doslova nepredstaviteľné, mať raz toľko. A to by nebolo len na rok. Mohli by sme dokončiť vodovod, pustiť sa do kanalizácie, vybudovať chodníky, poopravovať obecné budovy. Mohli by sme obyvateľom ročne prispieť sumou maximálne dvesto eur na elektrickú energiu, mohli by sme im odpustiť poplatok za vývoz komunálneho odpadu, rozhodli by o tom obecní poslanci,“ vyratúva Štefan Trusák na portáli Hornyzemplin.korzar.sme.sk Obec by si mohla dovoliť zapojiť sa do rôznych rozvojových projektov financovaných z fondov Európskej únie a zaplatiť spoluúčasť na ich financovaní.

Zámer postaviť v katastroch obcí Pakostov, Turcovce, Hrubov, Černina a Jankovce v Laboreckej vrchovine približne dvadsať veterných turbín prezentovala spoločnosť WSB Invest so sídlom v Bratislave.

Lokalita spĺňa hneď niekoľko základných podmienok: dostatočnú veternosť, minimálne, prípadne žiadne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, možnosť napojenia projektu do elektrizačnej sústavy. „Táto lokalita spĺňa všetky tieto kritériá a zároveň ako jedna z mála lokalít na východnom Slovensku má aj dostatočný odstup od obydlí,“ hovorí projektový manažér Ján Lacko.

Starosta Trusák sa spolu s poslancom obecného zastupiteľstva zúčastnil na výlete do Poľska, ktorý investor zorganizoval s cieľom oboznámiť zástupcov slovenských samospráv s fungovaním veterného parku. K 18 už funkčným turbínam požiadala tamojšia samospráva ešte o 18 ďalších.

„Mali ich nad humnami. Boli sme od turbíny vo vzdialenosti asi štyristo metrov, nepočuli sme nič,“ hovorí. Hluku a negatívneho vplyvu na zdravie ľudí sa neobáva. Turbíny by mali byť od posledných domov v obci vzdialené minimálne kilometer.

Ochranár Viliam Bartuš, náčelník kmeňa Východné Karpaty Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, za najväčší problém pokladá výstavbu veterného parku na lesných pozemkoch a na hrebeňoch hôr.

„Bude treba vyrúbať časť lesa, vybudovať cesty. Tie trvale odlesnia územia a kvalitné cesty znamenajú aj zvýšenú ťažbu v lesoch. Pre les to neprinesie nič pozitívne,“ hovorí. „Otázkou je, či toto negatívum prevážia pozitíva, ktoré sú pri veternej elektrárni prezentované. Rozhodnutie je na miestnych ľuďoch,“ dodáva Viliam Bartuš pre Korzár Horný Zemplín.

Link na celý článok: Peniaze alebo neporušený les? Malé obce v hornom Zemplíne riešia pri veterných parkoch - Korzár SME