Úžasný vtáčí svet bez hraníc

Dlhodobým cieľom projektu v rámci Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Maďarsko je priblížiť odbornej i širokej verejnosti prácu krúžkovateľov na Ornitologickom stacionári Drienovec a v spolupráci s NP Aggtelek prácu na Ornitologickom stacionári pri obci Szalonna. Obidva stacionáre sa už dlhodobo zaoberajú monitoringom vtákov metódou odchytu a značenia jedincov ornitologickými krúžkami. Cieľom projektu je tiež vybudovanie základov infraštruktúry v území pre poznávacie exkurzie. Ornitologický stacionár Drienovec systematicky monitoruje vtáčie druhy už od roku 2006. K dnešnému dňu sa tu zaznamenalo 123 druhov vtákov a okrúžkovalo sa viac ako 193 tisíc jedincov. Odchytové línie majú dĺžku 1,7 km a je na nich rozložených 400 metrov ornitologických sietí.

Medzi najvzácnejšie zistené druhy, ktoré sa podarilo odchytiť a zdokumentovať patrí vrchárka čiernohrdlá. Ide doteraz o jediný výskyt na Slovensku. Z mimoriadne vzácnych druhov je to myšiarka močiarna, kolibkáriky žltkastotemenné a stehlíky čečetavé. Ornitológov vždy poteší odchyt jedincov, ktoré majú krúžok zahraničnej centrály, čo deklaruje ich pohyb nielen po kontinente Európy, ale aj Ázie a Afriky. Počas tohtoročného jarného monitoringu sme zaznamenali viac ako tisíc jedincov a 51 druhov vtákov.

„Národný park Slovenský kras hraničí s Národným parkom Aggtelek na maďarskej strane v dĺžke 51 km a ako vieme vtáky hranice nepoznajú, preto bol aj tento projekt nazvaný „Úžasný vtáčí svet bez hraníc," uviedol Ján Kilík, riaditeľ Správy NP Slovenský kras. Zoológ Správy Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák predstavil samotný projekt:

„Projektom chceme riešiť niekoľko aktivít, poviem len tie základné. Chceme podporiť obidva tímy, ktoré už dlhodobo, desaťročia pracujú na monitoringu vtákov. Jednak ten, ktorý pôsobí tu priamo v Drienovci a potom na maďarskej strane, nachádzajúci sa len 24 km od nás v Aggtelekskom národnom parku pri obci Szalonna. Druhou aktivitou je prepojenie smerom k verejnosti, ktorú chceme dostať bližšie k vtákom, napríklad posilnením infraštruktúry. Chceli by sme vybudovať pre návštevníkov chráneného vtáčieho územia rozhľadne, konkrétne vo veľmi zaujímavej lokalite, ktorou sú Hrhovské rybníky dve pozorovacie veže. Na maďarskej strane pri vodnej nádrži Rakaca pôjde o jednu takúto pozorovaciu vežu. Vodné vtáctvo je pomerne ľahké sledovať na vodnej hladine aj pre bežnú verejnosť. Počítame i s ekovýchovnými aktivitami zamerané na školskú mládež."

Ornitologický stacionár v Drienovci je v prevádzke už 21 rokov. Na začiatku išlo o dobrovoľnícku aktivitu a od roku 2006 je tu počas jarnej a jesennej migrácie 24 hodinová služba. V priebehu roka celkovo ornitológovia strávia 120 dní monitorovaním avifauny. Jarné sledovanie začína pravidelne 22. marca. V tomto období sa odchytí priemerne dve tisíc jedincov. Okrem krúžkovania sa pracuje aktívne s verejnosťou, ktorej pracovníci stacionára sú plne k dispozícii a vedia zodpovedať na teoretické i praktické otázky.

„Tohtoročná sezóna, v poradí už 11. jar, bola výnimočná z dôvodu neskoršej migrácie vtáčích druhov. Tento jav bol zapríčinený prúdením arktického vzduchu na naše územie. Koniec sezóny naopak priniesol až nezvyčajne horúce počasie, čo sa prejavilo skorším príletom, takpovediac, tropických migrantov, ako je napríklad penica hnedokrídla. Okrem malých druhov spevavcov sa na stacionári odchytávajú aj dravce a sovy. Stále čakáme na prílet posledných druhov akými sú strakoš červenochrbtý a penica jarabá," dodal zoológ Milan Olekšák ešte minulý týždeň.