Úspech vedcov z Lesníckej ochranárskej služby na portáli Veda na dosah: Ocenené KGB - kompozitné gule boveriové
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Portál Vedanadosah.sk uverejnil článok s názvom Naši vedci vynašli ekologickú zbraň proti škodcom mladých smrekov, pracovne ju volajú KGB. Pomohla im náhoda. Píše o tom, že lesnícki vedci Michal Lalík, Juraj Galko a Andrej Kunca vynašli ekologicky akceptovateľnú metódu ochrany rastlín pred škodlivými druhmi hmyzu, ktorej účinnosť vydrží počas celej vegetačnej doby sadeníc.
Ide najmä o tvrdoňa smrekového, ktorý útočí na sadeničky mladých ihličnatých stromov. Po vetrových a lykožrútových kalamitách je ho v našich lesoch naozaj veľa. Za tento objav im komisia Centra vedecko-technických informácií SR udelila ocenenie COINTT 2021 (Cenu za transfer technológií na Slovensku) v kategórii Inovátor/inovátorka. Portál Vedanadosah.sk sa s vedcami z Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici (Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav) o ich objave porozprával.
Aká bola vaša cesta k nápadu metódy ekologickej ochrany rastlín pred škodlivým hmyzom?
Pracujeme pre Národné lesnícke centrum a pre Lesnícky výskumný ústav zabezpečujeme aplikovaný výskum a poradenstvo v oblasti lesných škodcov a zdravotného stavu lesov pre lesnícku prevádzku. Pôsobíme na celom Slovensku a máme bohaté skúsenosti s opakujúcimi sa problémami v našich lesoch.
Pri ich ochrane používame aj pesticídy, ktoré však verejnosť vníma negatívne, preto sa minimálne posledných 20 rokov vo výskume venujeme aj biologickej ochrane. Prírode je bližšia, je menej agresívna a nezostávajú po nej v prírodnom prostredí žiadne rezíduá, čiže cudzorodé látky, ako sú napríklad chemické látky vytvorené v laboratóriách.
Na začiatku nášho výskumu, teda v rokoch roku 2005 až 2010, sme biologickú ochranu aplikovali vo forme suspenzie zo spór. Spóra je akoby semiačko pšenice s veľkosťou cca 0,005 mm, z ktorej vo vhodných podmienkach vyrastie mycélium huby (podhubie - pozn. red.). Priamo ním sme postriekali sadenicu alebo povrch kmeňa a následne sa na ich povrchu vytvoril tenký film. Rovnako sa to zvyčajne deje pri aplikácii roztoku namiešaného z niektorého pesticídu.
Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo pesticídny film zachová svoju ochrannú funkciu aj dva mesiace, naše biologické spóry po aplikácii „čakali“ na povrchu ošetrenej plochy. A ak nenarazili na organizmus, ktorý mali zlikvidovať, spóry zahynuli, tým biologická ochrana prestala účinkovať. Znamená to, že naša suspenzia zo spór poskytla ochranu len na sedem dní. V porovnaní s pesticídmi je to príliš krátka doba a v konečnom dôsledku je takáto biologická ochrana drahá a veľmi málo efektívna.
Neskôr ste však prišli na spôsob ako túto účinnosť predĺžiť. Ako sa vám to podarilo?
Úplnou náhodou. Popri iných aktivitách sme zistili, že nám niečo v laboratóriu plesnivie. Išlo o guličky, rybárske boilies (nástrahy na lov rýb - pozn. red.), ktoré sme si sami vyrábali a používali, vôbec to teda nesúviselo s našou prácou. Skúsili sme ich po vytvarovaní vysterilizovať a usušiť, ale po pár dňoch opäť a opäť plesniveli. A to nás zaujalo. Povedali sme si, že keď tie guličky dokážu plesnieť cudzou plesňou, skúsime ich nainfikovať hubou, ktorú používame na biologickú ochranu. A ak v guličke škodlivá pleseň prežije, mohla by v nej byť taká odolná aj naša užitočná huba.
Opäť sme si guličky vyrobili, avšak už podľa našej vlastnej receptúry a z vlastných materiálov, vysterilizovali sme ich a nainfikovali našou hubou. V priebehu týždňa huba guličku skolonizovala a o ďalší týždeň začala vytvárať spóry. Postupnými pokusmi sme prišli na to, že ochrana touto guličkou v prírode vydrží dva mesiace a viac. Vytvára spóry a škodcovia po kontakte s nimi do niekoľkých dní zahynú.
Testovali sme rôzne organizmy, rôzne kmene huby a rôzne podmienky. Nakoniec sme vyšpecifikovali voči ktorému škodlivému organizmu ktorý kmeň huby dobre funguje. Kolega vymyslel technológiu ako guličku vyrobiť, nainfikovať, uskladniť a po uskladnení vybrať takým spôsobom, aby bola aktívna. Všetky pokusy prebiehali v laboratórnych podmienkach, neskôr v poloprevádzke na našej záhrade a nakoniec sme ich testovali aj v lese, kde vydržali byť aktívne viac ako dva mesiace.
O akých škodcov a akú hubu konkrétne ide?
Ochranu sme vyvíjali proti tvrdoňovi smrekovému, ktorý obhrýza kôru sadeničiek mladých ihličnatých stromov. Po vetrových a lykožrútových kalamitách je ho v našich lesoch naozaj veľa. Ide o 30- - 40-centimetrové mladé stromčeky, ktoré po útoku tvrdoňa zahynú (viac informácií nájdete na www.skodcoviadrevin.sk). Na ochranu používame hubu Beauveria bassiana, ktorá sa prirodzene vyskytuje na celom Slovensku v poľnohospodárskej aj v lesnej pôde. Pri našej technológii zvyšujeme koncentráciu tejto huby bodovo, čiže pri sadeniciach.
Ako pôsobí proti tvrdoňovi?
Keď tvrdoň príde objedať kôru takejto sadenice a náhodou sa dotkne aj tejto guličky, prilepia sa na neho spóry, ktoré vyklíčia, skolonizujú ho a po pár dňoch aj usmrtia. Časom huba spotrebuje všetku energiu v guličke, tá sa rozpadne a huba kvôli nedostatku ľahko prístupných živín odumrie. V podstate huba „vycicia“ guličku z energie, vezme si z nej, čo potrebuje, aby rástla, je pre ňu zdrojom potravy. V prírodnom prostredí vieme zvýšiť koncentráciu huby na dva mesiace, ale po tomto čase nezostáva na danom mieste ani gulička, ani vysoká koncentrácia huby a už vôbec nie cudzorodé chemické látky.
Čím to je, že huba v guličke vydrží tak dlho? A bolo by účelné, aby vydržala ešte dlhšie?
Gulička chráni hubu pred UV žiarením a zároveň pre ňu predstavuje aj živný materiál. Je z prirodzeného materiálu, ktorý huba potrebuje pre svoj rast. V prirodzenom prostredí vyžaruje slnko aj UV žiarenie, ktoré ničí plesne a spóry. Avšak gulička poskytuje hube tieň a bariéru, čo ju pred týmto žiarením chráni. Po čase však minie svoju energiu na výživu huby a prirodzene sa rozloží.
Dva mesiace je v súčasnosti minimálna účinnosť guličky, v dobrých podmienkach dokáže vydržať až pol roka. Dnes už vieme, že efekt našej ochrany je aj po troch mesiacoch viac ako päťdesiatpercentný, čiže pôsobí počas celej vegetačnej doby. Stále však skúšame, ako jej životnosť ešte predĺžiť a plánujeme jej schopnosti testovať aj v kombinácii s inými druhmi užitočných húb a pre ochranu ďalších drevín.
Váš nápad v roku 2019 zaujal jednu z piatich najvýznamnejších spoločností v celosvetovom obchode s prípravkami na ochranu rastlín a plánuje ho od NLC kúpiť. Ako k tomu došlo?
Bola to tiež náhoda. Navštívili nás kamaráti, ktorí pracujú ako obchodní zástupcovia pre medzinárodnú firmu v oblasti ochrany pred škodcami. Náš vynález sa im tak veľmi páčil, že ho chceli predstaviť aj svojim šéfom. Najprv sme si ho však chceli dať patentovať, a tak sme kontaktovali Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktoré nám s týmto procesom pomáha. V súčasnosti paralelne nápad patentujeme aj uzatvárame zmluvy, aby na naše know-how dostala výhradné práva táto firma. Keďže ide o medzinárodnú firmu s centrálou vo Francúzsku, všetky zmluvy musia byť preložené do angličtiny a keďže ide o úplne nový spôsob ochrany a veľmi špecifický produkt, treba ich aj od základov vytvoriť. Táto firma chce našu guličku využívať aj na iné typy rastlín a iných škodcov, takže ďalej pracujeme a pokračujeme s výskumom aj testami.
Ako sa váš vynález volá?
Interne ho voláme KGB - kompozitné gule boveriové - ale oficiálne sa nazýva nosič biologicky aktívneho organizmu alebo nosič BAO.