Urbárnici z Pribyliny: Ak dopustíme premnoženie podkôrnikov a plošnú likvidáciu hornej etáže, zasa tu budeme mať len jednovrstvové porasty
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Predseda Pozemkového spoločenstva Bývalých urbarialistov obce Pribylina Ing. Michal Králik pravidelne publikuje na sociálnej sieti informácie o tom, ako obnovujú tamojší lesníci plochy, vznikajúce po roztrúsenej a plošnej kalamite v Západných Tatrách. Inšpiroval nás, aby sme o ich obnovných postupoch a praktických skúsenostiach spracovali článok do rubriky Neštátne lesy. Po tom, ako sme si s Ing. Králikom prešli porasty obhospodarované urbárnikmi z Pribyliny, zverejníme článok na túto tému v júnovom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Na stránke Lesmedium.sk dnes zverejňujeme ako upútavku úryvok s priamou rečou nášho sprievodcu v teréne.
„Čo sa týka buka, žiadne pôvodné porasty tu nie sú, takže na jeho vysádzanie využívame voľné miesta, ktoré vznikajú po spracovaní roztrúsenej kalamity. Zatienenie na takýchto plôškach buku vyhovuje a my takto môžeme rozbíjať jednoliatu štruktúru smrekových monokultúr. Ich rozpad tu trvá už 20 rokov. Ak ho dokážeme časovo natiahnuť o ďalších 20 rokov, tak môžeme postupne meniť ich drevinovú, priestorovú a výškovú štruktúru. V prípade, že dopustíme premnoženie podkôrneho hmyzu a plošnú likvidáciu hornej etáže, tak zasa dosiahneme len to, že tu budeme mať jednovrstvové porasty.
Darmo, že na súčasných mladinách je vidieť výškové rozdiely a odskok mladín rôzneho veku sa zdá relatívne vysoký. V priebehu dvadsiatich rokov však dôjde k nivelizácii takýchto porastov a nikto nespozná, že niekedy bol medzi nimi nejaký rozdiel. Preto potrebujeme časovo čo najviac natiahnuť rozpad pôvodných porastov. Pre zabezpečenie aspoň určitého percenta prirodzenej obnovy na kalamitných plochách, považujem za veľmi dôležité ponechanie jednotlivých stromov (výstavkov) v kalamitiskách na dožitie. Predržané jedince, v našich podmienkach najmä smrekovca, dokážu skutočne významne pomôcť s obnovou takýchto plôch.“
Jozef Marko