Účet namiesto ďakujem

Problémy so starostlivosťou o zrúcaniny sa ťahajú v podstate už od zániku Rakúsko-Uhorska. Napríklad, hrad Revište patril pôvodne Banskej komore, neskôr ho dostal do rúk štát, lepšie povedané štátne lesy, dnešné Lesy Slovenskej republiky.
  
   Lesy však nemajú v predmete podnikania ochranu týchto pamiatok. Nemajú na to prostriedky, ani ľudí. Túto úlohu pri niektorých hradoch prevzali dobrovoľnícke združenia. Prostredníctvom grantu z ministerstva kultúry dávajú príležitosť dlhodobo nezamestnaným, ktorí pri obnovách hradov pomáhajú.
      Tam sa však viac-menej pomoc štátu končí.

Ratibor Mazúr, Združenie na záchranu hradu Revište:
   "S Lesmi Slovenskej republiky sme sa dohodli na jednej možnej alternatíve a to je nájomná zmluva na pozemok pod hradom. Ten prenájom činí osemsto plus DPH a teda deväťstošesťdesiat euro ročne. Veľmi veľa námahy musíme vydať zo seba, aby sme získali toľko peňazí od sponzorov a každý rok platili tých deväťstošesťdesiat euro za prenájom len pôdy pod hradom."
  
   V skratke povedané, starajú sa o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá patrí štátu. Štátu však za to, že pomáhajú ešte aj platia.

Ratibor Mazúr, Združenie na záchranu hradu Revište:
   "Myslím, že je to dosť nespravodlivé, keď chceme niečo urobiť pre budúce generácie a pre občanov tejto krajiny, niečo zachrániť a teda musíme zháňať peniaze na to, aby sme vôbec mohli pracovať na tomto pozemku.

Vlastimil Rezek, Lesy SR, š.p.:
   "Lesy SR nemôžu dávať za nula eur alebo za jedno euro majetok štátu do prenájmu, pretože boli by sme 100%-ne obvinení z netransparentného a nehospodárneho využívania majetku štátu."

Ratibor Mazúr, Združenie na záchranu hradu Revište:
   "Nie sme jediní s týmto problémom alebo s podobným problémom. Tých hradov je možno viac ako pätnásť, možno aj dvadsať na Slovensku, ktoré práve tento problém s pozemkami majú."
  
   Podľa Lesov SR hlavný problém spočíva v tom, že zrúcaniny ako také nie sú zapísané ako stavby v katastri a teda právne neexistujú. Prenajímajú teda len pozemky a keďže lesné pozemky zo zákona prenajímať nemôžu, riešia to vyčlenením na takzvané ostatné pozemky. Tie však majú určenú cenu.

Vlastimil Rezek, Lesy SR, š.p.:
   "Nemajú svoje popisné čísla, takže nie sú to ani stavby a tým pádom sa nedajú na to ani čerpať náklady ani sa na to nedajú čerpať nejaké ďalšie finančné prostriedky, čo sa týka účtovníctva podniku. Aj keby na to teda peniaze boli, akože nie sú."
 
   Lesom sú teda zrúcaniny hradov doslova na obtiaž a radi by sa tejto ťarchy zbavili. Zrúcaniny síce majú pod svojimi krídlami, no nikto im ich obnovu nezahrnul do predmetu podnikania.

Vlastimil Rezek, Lesy SR, š.p.:
   "My by sme boli najradšej, keby sme tieto pozemky geometricky zamerali, zaniesli do katastrálnych kníh a ich správu, vrátane toho, čo je na nich, previedli na obce alebo ministerstvo kultúry, ktoré by mali mať väčšie šance alebo väčšie priestory na to, aby mohli tieto zrúcaniny udržiavať alebo opravovať."

Debata medzi ministerstvom kultúry, pôdohospodárstva a Lesmi Slovenskej republiky pokračuje už piaty rok, no nikto stále nechce povedať posledné slovo.

Pavol Šimunič, MK SR:
   "Pracujeme na tom dlhodobo ale je to záležitosť, ktorá je mimoriadne zložitá a vstupuje teda nie len do právnych predpisov, ktoré má aj vo svojej pôsobnosti ministerstvo kultúry, ale aj do právnych predpisov ministerstva financií a dokonca aj do interných predpisov štátnych lesov."
  
   Záchrancovia hradov žiadajú o to, aby zrúcaniny zverili priamo im, prípadne do rúk obci.

(Zdroj: TV Markíza, 23.9.2012)