TÝŽDŇOVKA: Vykrádanie porastov? Včasné vyberanie kvality z bučín zabráni znehodnoteniu dreva
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Viacero lesníckych subjektov, obhospodarujúcich lesy s dominanciou buka, veľmi dobre pozná problém nerovnomerného rozloženia vekových stupňov a naakumulovania zásob drevnej hmoty vo vysokom veku porastov - na konci obnovnej doby alebo roky po dosiahnutí rubného veku. Pred takmer dvoma rokmi sme písali o možných riešeniach tohto problému, diskutovaných lesníkmi priamo v teréne na odbornom seminári, ktorý zorganizovali Mestské lesy Košice.
Tento týždeň som odovzdal článok do pripravovaného májového vydania časopisu LES & Letokruhy z Mestských lesov Revúca. Tamojší konateľ a odborný lesný hospodár (OLH) Ing. Ladislav Szabó pozval na konzultáciu k zamýšľaným jemnejším postupom hospodárenia spolužiaka a priateľa Ing. Dušana Mikuša, vedúceho Lesnej správy Duchonka, Organizačnej zložky OZ Považie štátneho podniku LESY SR.
Ing. Mikuš v článku pomenoval a popísal tri príčiny naakumulovania zásob drevnej hmoty v porastoch, ale zároveň dodal, že tento problém ich má viac. Všetky majú podľa jeho názoru jedno riešenie v intenzívnejšej výchove a včasnom odoberaní zásob.
„U buka musíme zohľadňovať aj znehodnotenie guľatiny jadrom, ktoré má výraznú spojitosť s vekom. Niekde jadro nastupuje už vo veku 90 - 100 rokov a inde až v 120 - 130 rokoch. To vie najlepšie miestny OLH. Tu nikomu nikto cudzí neporadí, lebo to nevie.
Pri obnove programu starostlivosti o lesy je dôležité nastoliť otázku a zaoberať sa aj vysokou rubnou dobou u buka. Problematiku rubnej doby vedia vyriešiť taxátori a odborní lesní hospodári so štátnou správou. OLH musí byť ale pripravený a mať fakty a podklady. Klimatická zmena (sucho a teplo) na extrémnejších stanovištiach v bučinám neumožňuje dosiahnuť vyšší vek bez výrazného poškodenia korún. Lykožrút bukový má vysoké mesačné odchyty (50 000 ks).
Obnoviť porast buka v čase optimálnej zrelosti pri dlhších obnovných dobách nemá riešenie v ,,naťahovaní – predlžovaní“ veku porastu. Význam vidím skôr v znižovaní rubnej doby a skoršom začiatku obnovy na malých obnovných prvkoch. Tam, kde po intenzívnejších výchovných zásahoch nezožerie zver našu prácu, nám prirodzené zmladenie začne vytvárať štruktúru, pestrosť a stabilitu lesných ekosystémov.
Ak sa dostali do obnovy rozsiahle bukové porasty s množstvom zásob, kvalitní nositelia genetickej informácie už ,,dozreli“ a majú svojich následníkov, je len a len na OLH, jeho skúsenostiach a odbornosti, kedy kvalitu z porastu odoberie. Nejde podľa môjho názoru o vykrádanie porastov, ako označujú tento postup jeho kritici.
Pretože ak kvalitu z porastu včas nevyberieme, tak ju ohrozujeme znehodnotením. Ťažbou stromov či hlúčikov púšťame do porastu svetlo, štartujeme dynamiku a štruktúru a podporujeme prírastok. Práve cez svetlo a ekonomiku hospodárenia v porastoch dávame novému pokoleniu lesa šancu na život. Aj jablká keď dozrejú, tak ich dobrý hospodár pozbiera.
Rovnako by OLH nemal čakať s najkvalitnejšími jedincami na ukončenie obnovy, lebo tam zistí, že dopestoval rovnú, hladkú, nehrčatú a netočitú hrubú vlákninu s výrazným jadrom. Riešením problému v obnovných porastoch sú jedince, vhodné do posledných fáz obnovy - buky tenších dimenzií, ktorým dáme šancu za 30 - 40 rokov zhrubnúť.
Nevieme, či bude guľatinový alebo vlákninový, ale nič sme neznehodnotili a dosiahli sme nielen ich prírastok, ale aj trvalý kryt pôdy, ochladzovanie a štruktúru. V obnovných porastoch buka je často riešením zmes dlhovekých, plodonosných drevín i cenných listnáčov, ktoré vieme v bučinách správne využívať na riešenie našich zámerov a rovnomernejšie odoberanie zásoby z porastov,“ povedal Ing. Dušan Mikuš.
Jozef Marko