Turisti v TANAP-e možno prispejú vlastníkom
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Za túru či prechádzku v Tatranskom národnom parku sa bude plati zrejme už od budúceho roka. Odhady hovoria, že by mohlo ís o 40 až 50 korún za jednu vychádzku, ministerstvo životného prostredia však zatiaľ ešte len diskutuje o vyhláške, stanovujúcej výšku poplatkov. Píše sa o tom v Pravde.
Peniaze z poplatkov za túry by mali uspokoji čas majiteľov pozemkov v chránených územiach, ktorí ich nemôžu využíva. Inak by im za toto obmedzenie musel plati štát.
Návrh je súčasou zámeru ministra životného prostredia Jaroslava Izáka (SNS) nanovo rozdeli územie Vysokých Tatier do zón podľa stupňa ochrany. „Je to len jedno z piatich možných riešení, ako pohnú problémom, na ktorom stojí schválenie zón v Tatrách. Kým sa nevyriešia ujmy súkromných vlastníkov, zonácia sa neprijme. To brzdí rozvoj osád aj podnikateľov," spresnil Stanislav Klaučo, šéf sekcie ochrany prírody na ministerstve životného prostredia. Podľa neho na vykúpenie či prenajatie všetkých chránených území nie je a v najbližších rokoch ani nebude dos peňazí. „Mohlo by to by podobné, ako to je v súčasnosti v Slovenskom raji. Tam turisti už platia. Treba však upravi zákony, aby sa dali také peniaze vybera a tiež ich patrične nasmerova," spresnil S. Klaučo.
Rezort verí, že čas súkromných majiteľov uspokojí z peňazí z poplatkov a štát by nemusel hľada toľko prostriedkov v rozpočte na odškodnenie neštátnych majiteľov lesov.
Práve chýbajúce peniaze pre súkromných vlastníkov sú poslednou prekážkou schválenia zonácie. S prípravou príslušnej novely zákona o ochrane prírody finišujú na ministerstve životného prostredia. Na pripomienkovanie má ís v najbližších dňoch. Okrem iného bude rieši, aby poplatky od turistov nešli len do štátnej kasy, ale aj do rúk súkromných majiteľov pôdy.
Na území Tatranského národného parku asi polovica pôdy patrí súkromným vlastníkom. Štát už niekoľko rokov rieši, ako trvale odškodňova majiteľov lesov a lúk v štvrtom a piatom stupni ochrany.
„Riešenie nie je jednoduché, žiada si balíky peňazí, ktoré treba nájs. Snažíme sa nájs čo najviac možností, aby sme nestáli pred problémom, ako každý rok, ako zohna stámilióny korún na odplaty," doplnil S. Klaučo.
Rezort životného prostredia chce cez novelu zákona navrhnú, že pôdu súkromníkov môže štát vykúpi, prenaja, alebo vlastníkovi pôdu zameni za iný pozemok v nechránenom území. To všetko sú však drahé riešenia. Štvrtou možnosou je zaplati náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, čo je v podstate doterajšie riešenie.
„V rozpočte máme na to ročne 60 až 100 miliónov korún. Podľa predbežných prepočtov však na to treba ročne až do 500 miliónov korún," doplnil S. Klaučo. Už celé roky sa súkromníci a štátni úradníci dohadujú o vzorci, ktorý by určil sumu na hektár pozemku pre vlastníka podľa pozemku.
„Posledný, piaty spôsob, je zmluvná ochrana, čo je práve možnos menších nárokov na štátnu kasu," uviedol S. Klaučo. Vlastník by strážil nedotknutos pozemku a za to by dostával poplatky od štátu alebo podiel na výnosoch z cestovného ruchu - teda z turistov.
Neschválená zonácia drží v neistote samosprávy aj podnikateľov. Mesto Vysoké Tatry už ôsmy rok odsúva schválenie územného plánu, ktorý by presne rozdelil vnútorné územie tatranských osád a obcí dotknutých národným parkom a vymedzil plochy na budovanie a športovanie. Podnikatelia zasa potrebujú zonáciu aj územný plán, aby vedeli, kde môžu rozširova zjazdovky a vleky. Na území Vysokých Tatier sú dnes tri lyžiarske strediská. Dve z toho vlastní finančná skupina J&T a areál na Štrbskom plese patrí 1. tatranskej Borisa Kollára.
(Pravda, 27.2.2008)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
