Turčianske lesy sužujú motorkári
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Tohtoročné leto bolo, dá sa poveda, slnečné a teplé. Vytiahlo do prírody kadekoho. Smutné je, že po lesných chodníčkoch nekráčali len turisti, ale brázdili tadiaľto aj zábavychtiví motorkári.
Národný park Veľká Fatra, ako aj ostatné chránené oblasti po celom Slovensku, čelia domácim, ale aj zahraničným motorkárom. V Turci je tento problém takmer neriešiteľný, aj tu chýba zákon.
Jednou z oblastí, ktoré sú postihnuté motorkárskym vyčíňaním, sú lesy za areálom mošovského kúpaliska. Patria do západnej časti ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra. Je to známy turistický východiskový bod a je teda najvyšší čas prehodnoti správanie motorkárov. Ak už nie kvôli prírode, tak určite kvôli bezpečnosti návštevníkov obce i domácich občanov, reprezentatívnosti tohto priestoru a aj preto, že dochádza k porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny.
Nebojácni majitelia motocyklov a fanúšikovia dvojkolesových tátošov sa zabávajú najmä v dolinách medzi kopcami (oblas Vlčanovej), ktoré obkolesujú Mošovce. Starosta Ján Žirko sa túto situáciu pokúšal rieši už v roku 2004 aj na podnet sažností občanov. Majiteľ poškodených lesov, Lesy SR O.Z. Žilina, sa vtedy vyjadril tak, že bude situáciu monitorova a ak bude problém – zasiahne. Počas uplynulých troch rokov však nezasiahol. Žiadna zmena k lepšiemu na nekonala. Inou motorkármi navštevovanou oblasou sú terasy v Turčianskom Michale. Tie sú významné najmä z botanického hľadiska. Dielnice pri Kláštore pod Znievom zase preslávili vzácne vstavačovité rastliny a chránené druhy hmyzu.
Ako piráti na cestách
Oslovili sme teda aj štátny podnik Lesy SR O.Z. Žilina, ktoré majú pobočku v Turčianskych Tepliciach. „Je veľmi ažké poradi si s takýmto druhom vandalizmu. Motorkári sú oblečení väčšinou v kombinézach s helmou a nevidno im do tváre. Ich motorky nemajú ŠPZ, je zbytočné natáča ich na kameru, lebo ich nemožno identifikova,“ objasňuje bezmocnos ochranárov riaditeľ teplickej pobočky Lesov SR, Jaroslav Mališ. Navyše sa ešte môže sta, že motorkár agresívne zaútočí na pracovníka lesnej stráže a ten riskuje zranenie. „Problém motoriek v prírode je analogický k problému cestných motoriek na cestách. Väčšina motorkárov unikne svojmu trestu, ak poruší pravidlá pohybu v cestnej premávke,“ dodáva J. Mališ. Kúpu motocykla alebo štvorkolky prirovnáva ku kúpe zbrane, na ktorú treba zbrojný pas a človek ju môže používa len v určitom prostredí a za určitých podmienok. Tak by to riešil aj s motocyklami, čím by sa odbúrala anonymita týchto „škodcov“ a bolo by jasné, kto bol kde a či mal na to povolenie. Podľa neho by mali ma štvorkolky a motocykle špeciálne vyhradené areály, lebo lesné cesty vôbec nie sú projektované na bežnú dopravu.
Kde sa „hrávajú“
J. Mališ má skúsenos, že motorkári jednoducho trénujú svoje motorkárske remeslo tam, kde nie sú zastihnuteľní. Lesná správa v Turč. Tepliciach má podozrenie, že do Mošoviec chodia motorkári z Diviak, Martina, ale aj Bratislavčania, no takisto však chodievajú aj organizované skupiny z Prievidzského okresu do pohoria Žiar. „Vo Veľkej Fatre majú spravenú trasu cez Čremošné, Háj a robia také okruhy. Zdá sa, že sú v tom zapletení aj nejakí aktívni pretekári...,“ dodáva. „Hrávajú sa aj tak, že uzatvárajú stávky, kto prvý vyjde na Drienok na motorke alebo si vezmú kompas a idú hlava-nehlava smerom na nejaký cieľ,“ krúti hlavou nad hrou dospelých chlapov, ktorí sa niekedy vyskytujú aj v početných skupinách. Pre niektorých je to zároveň aj možnos zárobku. „V zahraničí propagujú takýto typ zábavy a zarábajú na tom. Keďže v zahraničí si to zo zákona občania nemôžu dovoli, idú k nám, kde za to nie je postih,“ vysvetľuje.
Aké sú možnosti?
Lesná stráž môže uloži vodičovi motocykla alebo štvorkolky blokovú pokutu vo výške 500 – 2000 Sk, ale len za predpokladu, že dotyčný je ochotný zaplati túto sumu. Ak sa rozhodne nezaplati, lesná stráž je bez potrebných údajov o páchateľovi bezmocná. Ak by ich mala, môže páchateľa vyzva na priestupkové konanie. Potom mu Úrad životného prostredia, ktorý rieši priestupkové konania, môže podľa § 92 ods. 2 písm. b) uloži pokutu až do výšky stotisíc korún. Väčšinou sa však škodca neunúva ani zaplati blokovú pokutu a zmizne ako gáfor.
Povedzme si na rovinu – aký problém má Nemec alebo hociktorý iný zahraničný motorista, ktorý vlastní drahú motorku a kombinézu, zaplati 2000 Sk za pokutu? Táto suma je bagateľ oproti tomu, aké škody sa páchajú prejazdmi v prírode. Na niektorých vyjazdených miestach už zrejme nikdy nenarastie tráva, zvieratá prichádzajú o svoj pokoj a v neposlednom rade ide aj o morálnu prehru. Porušuje sa zákon a nikto s tým nič nerobí.
Správa NP Veľká Fatra má zviazané ruky
Ochotne a otvorene zároveň sa s nami na túto tému porozprávali aj riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra (SNPVF) Ján Kadlečík a vedúci odboru strážnej služby Peter Vantara. Ján Kadlečík, hoci je riaditeľom Správy Národného parku Veľká Fatra, nespravuje tieto oblasti, ale len poskytuje odborné stanovisko a vykonáva kontrolnú činnos. Často sa totiž stretáva s postojom, že Správa Národného parku je najkompetentnejšia rieši tento problém. Jej možnosti sú však obmedzené. Jednak preto, že zhruba na výmeru 66 tisíc ha pozemkov má k dispozícii len šiestich strážcov a jednak preto, že nemá potrebné prostriedky na prípadné „lovenie“ motorkárov. „Chýbajú nám terénne autá, dostatok strážcov a najmä legislatívna podpora. Ani polícia nemá potrebné prostriedky…,“ vysvetľuje zlú situáciu riaditeľ SNPVF. „V zime zase používajú skútre. Ide hlavne o rušenie živočíchov hlukom, ale aj o poškodzovanie vegetačného krytu a pôdy, keď je málo snehu,“ pripomína zimnú variantu poškodzovania prírody.
Odborníci sa zhodujú v tom, že na Slovensku chýba legislatívne podchytenie tohto problému. V záujme ochrany prírody pred nezodpovednými motorkármi by sa mali spoji ministerstvo vnútra, životného prostredia a dopravy a rieši tento problém. Navrhujú tiež registrova každé vozidlo či motocykel hneď pri kúpe, viditeľne ho označi a zavies členstvo motoristov túžiacich po jazdení v prírode v špecializovaných kluboch.
„Hore“ o ničom nevedia
Ochrancovia často spolupracujú aj s políciou. Spoločne sa im podarilo dolapi jedného páchateľa v okrese Ružomberok a riešilo sa to blokovou pokutou. Polícia v Turčianskych Tepliciach v tomto roku tiež riešila jeden prípad, za ktorý bola „motorkárovi“ uložená bloková pokuta. Napriek viacerým zásahom ochranárov i polície sa darí len veľmi skromne odzbrojova ničiteľov, ktorí zrejme vedia, kedy a kde majú „čistý vzduch“. Ako sme sa dozvedeli od Jána Kmea, prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Martine, problémy s motorkármi vraj neriešili, pretože nebol nikdy podaný podnet na konkrétne osoby. To však vyplýva z toho, že motorkári nie sú ochotní poveda svoje meno, ak ich zastaví lesná stráž a už vôbec nechcú by predvolaní pred súd.
„Štátna polícia v okresoch Martin a Turčianske Teplice taktiež nemá poznatky o devastovaní prírody motorkármi, alebo len ojedinele, ani od občanov, starostov obcí, ani od pracovníkov odboru životného prostredia. Samozrejme, v prípade zachy-tenia podnetu či informácie, bude polícia vykonáva potrebné kroky,“ vyjadrila sa hovorkyňa štátnej polície Balogová.
„Hore“ o probléme akoby nevedeli. Vedia o ňom len ľudia v postihnutých dedinách, ktorí sa boja niečo poveda, starostovia obcí, ktorí tento problém už niekedy riešili, ale bez veľkého úspechu a, samozrejme, svoje o tom „vedia“ poškodené lesy, živá a neživá príroda. Ako z kola von? Riešenie naznačujú aj slová z tohto článku. Treba sa ozva. Vždy, keď sa príroda zjavne devastuje. Kým budú ticho starostovia, polícia a ani úrad životného prostredia nič nezmôžu. Možno by pomohol príklad zo Žiliny. Policajti sa tam zúčastňujú na pochôdzkach spolu s pracovníkmi odboru životného prostredia a hneď na mieste vedú správne konanie proti dolapeným osobám. Možným kompromisom by mohlo by sprístupnenie voľných trás určených len pre motorkárov. Jednou takou je trasa pri Sučanoch, ktorá je v súkromnom vlastníctve a jej majiteľ tu organizuje aj súaže. Ochranári sa zhodujú v tom, že ide o strategicky veľmi dobré miesto, pretože sa nachádza v kotline a hluk nedoráža až do dediny a neruší tak obyvateľov dediny ani cenné časti prírody.
(zdroj: sme)