Treba ma súhlas vlastníkov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V pozemkovom spoločenstve sa podiely dajú bez problémov odkupova medzi spoluvlastníkmi, keďže tí majú na základe zákona predkupné právo. Píše sa o tom v Pravde.
„Tieto prevody sa aj realizujú za spoluúčasti výboru spoločenstva, ktorý to celé koordinuje. Nemáme však záujem o vyčleňovanie lesov na iné účely, pretože sme presvedčení, že les by mal aj v budúcnosti zosta lesom,“ vraví Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Ceny podielov však nie je možné stanovi jednoznačne. „Vždy sa musí dohodnú predávajúci s kupujúcim, ale väčšinou sa vychádza zo znaleckého posudku alebo výnosovosti podielov,“ dodáva.
V prípade, že niekto zdedí podiely v spoločenstve a chce sa ich zbavi, je najlepšie kontaktova výbor spoločenstva.
Napríklad súkromné lesné pozemky, ktoré patria Urbáru Krásna Hôrka, boli pôvodne ornou pôdou, lúkami, časom zarástli lesom. „Majú obyčajne výmeru niekoľko árov, a preto veľkí investori o ne nemajú záujem,“ vraví predseda urbára Ján Cieker. „Dbáme vždy o to, aby sa dodržalo predkupné právo urbára, ako právnickej osoby, v druhom rade predkupné právo iných vlastníkov podielov, až v treom rade nastupuje iná osoba.“ Zatiaľ však podľa predsedu nie je záujem o pozemky, ak podiely členov, prepočítané na výmeru, nepresahujú hektár.
„Ak by cieľom nákupu bolo len vlastni pozemky ako člen urbára a podieľa sa na hospodárení, súhlasili by sme aj s inými osobami,“ vraví J. Cieker. „Podiely, ktoré po skončení roka rozdeľujeme, predstavujú malý výnos, a preto aj záujem o ich nákup je malý.“ Za primeranú cenu by podľa predsedu vlastníci pozemky aj podiely určite predali. „Úradná cena je niekoľko desiatok centov za štvorcový meter, v závislosti od polohy, vzdialenosti od ciest, bonity a iných faktorov. Dnes vykupuje pozemky štát pod stavbu rýchlostnej cesty, štvorcový meter približne za 10 eur.“ Kúpou nadobúdate aj povinnosti člena Výbor Urbára Krásna Hôrka sa snaží ma kontrolu nad procesom predaja podielov najmä vzhľadom na dodržiavanie predkupného práva spoluvlastníkov. „Obhospodarujeme 420 hektárov lesov a doteraz sa ešte nestalo, aby sme vykázali stratu.“ O rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie a zvyčajne sa delí medzi členov a čas tiež na investovanie do infraštruktúry spoločenstva.
Kontrolu nad prevodmi môže ma každý spoluvlastník. „Stav vlastníctva sa dá preveri jednak na listoch vlastníctva, ktoré sú verejne prístupné aj na internete na www.katasterportal. sk,“ vraví podpredseda únie Milan Ovseník. Takúto kontrolu by však podľa neho malo urobi vedenie urbára každý rok. „Zistia, čo sa udialo so spravovaným majetkom, či nedošlo napríklad k jeho zaaženiu, napríklad záložnou zmluvou na podiel niektorého člena, prípadne k neoprávnenému prevodu na tretiu osobu bez vyzvania na uplatnenie si predkupného práva ostatnými spolupodielnikmi. V takých prípadoch treba kona a napríklad požiada súd o určenie neplatnosti takejto kúpnej zmluvy, prípadne rieši záložné právo, aby nedošlo k prípadnej nekontrolovanej exekúcii.“
Zakúpením alebo dedením pozemkov sa osoba stáva automaticky členom spoločenstva so všetkými právami a povinnosami podľa stanov. Otázkou je aj, čo od kúpy kupujúci očakáva. „Chce ekonomicky zhodnoti voľný kapitál? Očakáva rýchle vrátenie investície? Alebo má k územiu životné väzby, napríklad vlastní tam chatu a chcel by ovplyvňova hospodárenie v blízkych lesoch,“ vraví M. Ovseník.
Premena urbariátov na obchodné spoločnosti nie je podľa Vanka výhodná. „Pozemkové spoločenstvá primárne slúžia na zabezpečovanie potrieb svojich členov a až v druhom rade na podnikanie. Samozrejme, závisí to od toho, ako sa bude vyvíja situácia v oblasti daňovej, odvodovej a tiež v obchodnom práve s tým, že v budúcnosti bude možno táto transformácia výhodnejšia.“ Pripomína však, že únia naďalej očakáva zmenu zákona. „Zákon o pozemkových spoločenstvách z roku 1995 je nedokonalý a prežitý,“ vraví J. Vanko. V prípade, že sa prijme moderný zákon o pozemkových spoločenstvách, tak ani podľa M. Ovseníka nie je dôvod na transformáciu. „Ak sa tak nestane, pozemkové spoločenstvá, ktoré majú skutočný záujem dlhodobo zhodnocova svoj majetok, podnika s ním a dosahova čo najpriaznivejší zisk pre svojich členov a plni aj sociálne funkcie na území – poskytovaním daru škôlke na výlet, podporou výstavby detských ihrísk v dedine, zabezpečovaním paliva pre školu, za nízke ceny pre svojich členov – by mali zvažova transformáciu práve pre problémy, ktoré starý zákon o pozemkových spoločenstvách už nerieši.“
(Zdroj: Pravda, 12.6.2012)