Tatranci spresňujú škody

   Najviac poškodenými lokalitami sú ochranné obvody Vyšné Hágy, Habovka a Podbanské, kde je to najmä ústie Tichej doliny.
   „Kalamita zasiahla hlavne spodky dolín. Keď to porovnáme s rokom 2004, tak v prípade Tichej a Kôprovej doliny vietor vôbec nechytil horné pozície ako predtým, ale spodok doliny,“ uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavol Fabian.
   Naopak, v oblasti Vyšných Hágov vietor zachytil vyššie položené lokality. Minulotýždňový vietor mal severné prúdenie na rozdiel od víchrice z roku 2004, keď prúdenie vzduchu bolo skôr severozápadné.

Prioritou lesníkov v najbližších dňoch bude spriechodnenie a uvoľnenie hlavných komunikačných tepien vo Vysokých Tatrách. Ide o Cestu slobody od Vyšných Hágov po Podbanské a trať Tatranských elektrických železníc. Súčasne s prácami na ceste a železnici lesníci postupne uvoľňujú aj turistické chodníky, na ktorých výčiny počasia z minulého týždňa spôsobili porovnateľné škody, aké vznikli počas víchrice v roku 2004.

Škody na majetku štátu v správe Štátnych lesov TANAP-u predstavujú takmer 250 000 eur. „Ide o predbežnú sumu, pretože do všetkých lokalít sme sa ešte nedostali,“ dodal P. Fabian. Viac ako polovica tejto sumy pripadá na turistické chodníky.
  Najviac sú poškodené chodníky v Prielome Dunajca v Pieninách, kde spadlo na chodník niekoľko kamenných lavín spolu aj so stromami a došlo k viacerým zosuvom na chodníku. Jedna z kamenných lavín má objem až okolo 300 metrov kubických. Vo Vysokých Tatrách bola najviac poškodená turistická infraštruktúra v oblasti Tatranskej Javoriny, Smokovcov, Podbanského a Štrbského Plesa.

Štátne lesy Tatranského národného parku plánujú spracovať všetko kalamitné drevo, ktoré spadlo počas minulotýždňovej víchrice, s výnimkou kalamity v území s bezzásahovým režimom. „Keď považujeme za spracovanie aj takmer 5 000 metrov kubických, ktoré budeme odkôrňovať, tak spracujeme celú kalamitu, aby sa nešíril podkôrnik ďalej,“ uviedol Fabian.
   Podľa neho aj v prípade tejto kalamity možno s určitosťou predpokladať podkôrnikovú kalamitu. „Vysoké Tatry sú už jasné. Tam je to cez 7 000 hektárov podkôrnikom zničeného lesa za desať rokov a uvidíme, ako dopadne zvyšných 8 000 hektárov na Orave,“ povedal P. Fabian.

Keďže už počas kalamity z roku 2004 vznikli podozrenia z krádeží dreva, Štátne lesy TANAP-u sú pripravené zabezpečiť stráženie dreva pred krádežami. Lesníci plánujú využiť na strážnu službu aj súkromné firmy. Z územia Štátnych lesov TANAP-u podľa Fabiana neodíde žiadne drevo, ktoré nebude dopredu zaplatené.
   Najväčším otáznikom je, kde skončí kalamitné drevo z Tatier. Stredoeurópsky trh je podľa neho nasýtený kalamitným drevom, keďže rozsiahle kalamity majú aj v Rakúsku a Česku. Aj vzhľadom na to, že asi 20 % kalamitného dreva sú vývraty a zvyšok sú polomy, cena takého dreva bude výrazne nižšia.

(Zdroj: Korzár, 21.5.2014)