Štátni lesníci z Považskej Bystrice investovali do včasnej a účinnej ochrany stojacich smrekových porastov. Vyplatilo sa im to
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V roku 2008 veľké suchá a o rok neskôr zrútenie trhu s drevom spôsobili, že nepôvodné smrekové porasty na bývalých majetkoch baróna Poppera a rodiny Schreiberovcov, v súčasnosti obhospodarované štátnymi lesníkmi, sa začali masívne rozpadať. Ing. Marian Čerepan, poverený vedením výrobno-technického úseku Odštepného závodu Považská Bystrica štátneho podniku LESY SR hovorí, že v tom čase potrebovali obrazne povedané zatiahnuť ručnú brzdu a zastaviť tento proces. A aj keď sú proti používaniu pesticídov, museli ich využiť, pretože klasické spôsoby s používaním lapákov, lapačov a včasným odvozom vyťaženého dreva z porastov na zvládnutie obrovského objemu kalamity jednoducho nestačili.
Foto Jozef Marko
Ing. Marian Čerepan s vedúcou LS Považská Bystrica Ing. Alenou Kaššákovou v Petrovskej doline
„Vybrali sme porasty na lesných celkoch Lednické Rovne a Starovec, ktoré sa začali v 4. lesnom vegetačnom stupni, najmä v hrebeňových častiach úplne rozpadávať. Spracovali sme v spolupráci s odborníkmi z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene výpočet, v ktorom sme prolongovali náklady na zalesnenie a výchovu porastov pri normálnom hospodárení s prevládajúcim podrastovým hospodárskym spôsobom a v „holoruboch“, spôsobených kalamitou, kvôli ktorej sme museli materské porasty vyťažiť na približne 60-hektárových holinách v priebehu piatich rokov. Vypracovali sme nákladovo-výnosové modely, nastavené na rubnú dobu 110 rokov. Vďaka nim sme si odpovedali na otázku, či sa nám investícia vložená do porastov vráti.
Výsledky nás samých prekvapili, vyšlo nám, že pri normálnom hospodárení na konci obdobia 110 rokov v porovnaní so všetkými odloženými nákladmi, by sme mali výnos 46 000 eur na ha. Ale pri tom druhom spôsobe, v ktorom je potrebné na obnovovaných kalamitných plochách vynakladať nemalé prostriedky na zalesňovanie, zabezpečenie MLP, ochranu proti zveri, sú na počiatku tak veľké, že ďalším hospodárením ich nedokážeme vyrovnať. Naopak, rozdiel výnosov oproti odloženým nákladom je stále obrovský. Až vo veku 110 rokov, keď porasty dorúbeme, máme z nich výnos, ktorý je výrazne nižší ako pri hospodárení podrastovým spôsobom. Pri podrastovom hospodárení sa zvýšené náklady prejavujú až vo fáze prečistiek a výnosy opačne omnoho skôr, už pri poslednom výchovnom zásahu. A to bol pre nás rozhodujúci argument, prečo sme investovali do včasnej a účinnej ochrany stojacich porastov,“ povedal nám Ing. Čerepan.
V časopise LES & Letokruhy sa dočítate nielen to, akou metodikou počítali na OZ Považská Bystrica prolongovanie nákladov, ale aj to, že tento prístup a veľká investícia do ochrany porastov sa im vyplatila. Výsledkom je, že v súčasnosti postupujú v ihličnatých porastoch v prevažnej miere úmyselnou ťažbou.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
