Správa o výskyte podkôrneho hmyzu v TANAP-e: V záveroch dolín uhynulo viac ako 50 percent dospelých smrekových porastov, objavujú sa problémy s eróziou a povodňami
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Výskumná stanica a Múzeum TANAP-u ako pracovisko pre výskum a dokumentáciu prírodného prostredia Tatranského národného parku, vznikla v roku 1968 spojením Výskumnej stanice TANAPu, založenej v roku 1953 a Múzea TANAPu, ktoré vzniklo v roku 1957. Pracovníci VsaM TANAP-u výskum aj koordinujú a od roku 1957 publikujú vlastné i poznatky externých pracovníkov z územia TANAP-u v Zborníku prác o TANAPe, v súčasnosti s názvom Štúdie o TANAPe. Doteraz vyšlo 43 zborníkov, prevažne pôvodných vedeckých prác. Toľko úvodná informácia z internetovej stránky Štátnych lesov TANAP-u. V jednom z najbližších vydaní časopisu LES & Letokruhy uverejníme článok zo stretnutia s vedúcou Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Ing. Zuzanou Homolovou, PhD. o zaujímavých výsledkoch, ktoré dosiahol vo Vysokých Tatrách medzinárodný tím výskumníkov v programe Pokalamitný výskum.
Dnes na portáli Lesmedium.sk publikujeme záver zo Správy o výskyte podkôrneho hmyzu. Jej autorom je Ing. Ján Ferenčík, pracovník výskumnej stanice a múzea TANAP-u v Štátnych lesoch TANAP-u.
„Výrazné zmeny v spôsobe starostlivosti o lesy prijatím Zákona Národnej rady SR č. 543 z roku 2002 o ochrane prírody a krajiny sa odrazili aj v prípade vzniku a priebehu podkôrnikovej kalamity. Súčasne prebiehajúca najväčšia, najdlhšia a nekončiaca kalamita ako priamy následok viacerých faktorov a experimentu s vylúčením časti územia spod lesníckej starostlivosti môže byť poučením. Odhliadnuc od skutočností, že tatranský les nespĺňal v plnej miere požiadavku na prírodný les, že dochádza ku klimatickým zmenám, že existuje vysoká emisná záťaž, dochádza k výrazným zmenám aj v bionómii škodcov - podkôrnikov.
Bola výrazne prekonaná výškova hranica rozšírenia podkôrnikov, z pôvodného jedného rojenia za sezónu narástol počet rojení až na dva a pol, to je začaté tretie rojenie. Okrem smreka je podkôrnikmi napádaná aj borovica limbová vo svojom optime na hornej hranici lesa, napádaný je smrekovec opadavý a borovica sosna. Závery všetkých tatranských dolín sú tak postihnuté hynutím, že viac ako 50% dospelých smrekových porastov uhynulo. Vzácne lokality prírodných a prirodzených lesov v Nefcerke, Temných smrečinách, Krížnej doline, Zadnej Tichej, Bielovodskej, Javorovej doline sú pokryté suchármi 130 až 180 ročných smrekov a niekoľko storočných límb. Studené doliny sú najviac postihnuté podkôrnikovou kalamitou.
Návštevníci na turistických trasách sú vystavovaní riziku pádu suchých stromov, požiarne riziko je závažné, objavujú sa problémy s eróziou a povodňami. Napriek uvedeným skutočnostiam sú podané návrhy na rozšírenie bezzásahovej zóny. Ak sa máme o horské smrečiny v chránených územiach starať prirodzeným spôsobom, alebo proste tak, aby sa pri ich obnove zachovala prirodzená štruktúra porastu, potom je logické, že by sme tu mali pripustiť takisto deštrukčnú činnosť patogénov, avšak jedine do tej miery, ktorú môžeme považovať za prirodzenú...,“ uvádza na záver obsiahlej výskumnej práce Ing. Ján Ferenčík.
Jozef Marko