Spor o pralesy

LESY SR sú proti bezzásahu tam, kde prales nie je

 „LESY SR si stoja za svojím záväzkom a v týchto lokalitách nevykonávajú, ani neplánujú vykonávať žiadnu činnosť," uviedol štátny podnik na svojej stránke s tým, že tiež podporuje vyhlásenie týchto území za chránené s najvyšším stupňom ochrany. LESY SR však nesúhlasia s požiadavkou ochranárov na rozšírenie bezzásahovej zóny na 7 100 ha. „Podotýkame, že v tejto zvýšenej zóne sa nachádzajú aj porasty nezodpovedajúce charakteristike pralesa," zdôraznili LESY SR. Súhlasia, že na území navrhovanej rezervácie Pralesy Slovenska budú hospodáriť prírode blízkym spôsobom, v žiadnom prípade to však nemôže byť bez zásahu. "Nemáme záujem a nebudeme zasahovať do lokalít plánovanými zásahmi, ak nie sú nevyhnutné. LESY SR si naďalej stoja za svojím záväzkom nezasahovať na lokalitách, kde sa zachovali pralesy a pralesové zvyšky, ale na výmere proklamovanej v dohode z roku 2018."

WWF a OZ Prales chcú ukončiť rokovania čo najskôr

WWF Slovensko tvrdí, že na Slovensku identifikovali 123 lokalít pralesov s celkovou výmerou 8 921 hektárov a 138 pralesových zvyškov s výmerou 1 662 ha. Až 95 percent výmery pralesov leží v nejakom type chráneného územia, avšak efektívnu ochranu im poskytujú len tie chránené územia, kde sa uplatňuje bezzásahový režim ochrany. V takýchto územiach je zahrnutých necelých 69 percent plochy pralesov. Nechránených alebo nedostatočne chránených je 2 867 hektárov pralesov. Nová prírodná rezervácia by mala zahŕňať 81 lokalít najmä v horských lesoch na strednom Slovensku, niekoľko lokalít leží aj na východnom a západnom Slovensku. Nachádzajú sa najmä v národných parkoch Veľká Fatra a Nízke Tatry a v Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

WWF Slovensko pripomína, že mapovanie pralesov sa uskutočnilo v rokoch 2009 až 2015, a od toho času už z rozlohy pralesov ubudlo asi 163 ha v 33 lokalitách. „Mrzí nás, že vyhlásenie rezervácie stále nie je realitou, a to napriek viacerým rokovaniam so zástupcami ministerstiev a štátnych lesov. WWF Slovensko a OZ Prales by preto privítali, keby sa vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska ďalej zbytočne neodďaľovalo a podarilo sa rokovania úspešne ukončiť ešte so súčasným vedením rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa WWF Slovensko Andrea Hajduchová.

Ministerstvo životného prostredia naďalej podporuje vznik prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, pretože ochranu pralesov a pralesových častí na Slovensku považuje za veľmi dôležitú. Ako agentúru SITA informoval odbor komunikácie ministerstva životného prostredia, vyhláseniu chránených území na ich zachovanie predchádza vypracovanie odborného návrhu. V spolupráci s agrorezortom bola preto vytvorená pracovná skupina pre pralesy, ktorej cieľom je zhodnotiť stav všetkých častí území, navrhnutých na zaradenie do novej prírodnej rezervácie. Následne má byť vypracovaný konkrétny projekt, teda návrh na vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. "Z našej strany sa toho plánujeme držať," zdôraznil envirorezort.

Čo je prales?

V dokumente spracovanom v roku 2015 Štátnou ochranou prírody SR a nazvanom „Metodický postup na posúdenie stupňa prirodzenosti v navrhovaných lokalitách pralesov a prírodných lesov“ je uvedené, že „problematike pralesov na Slovensku sa podrobne venovali viacerí autori. Najvýznamnejšie sú práce profesora Štefana Korpeľa. Vzhľadom na pomerne husté osídlenie a intenzívnu hospodársku činnosť, ale aj s ohľadom na globálne vplyvy vyvolané človekom (napr. emisie), môžeme v súčasnosti na Slovensku len ťažko hovoriť o výskyte primárnych pralesov. Zachovali sa tu však zvyšky prírodných lesov, ktoré majú charakter pralesa, hoci v nich nemožno vylúčiť určitý, hoc i nepriamy vplyv človeka v minulosti ani v budúcnosti (Križová 2011 In: Jasík, Polák, et al. 2011).

Podľa Korpeľa (1989) je prales také lesné spoločenstvo, ktorého zloženie, výstavba, rastové a ostatné životné procesy sú podmienené vlastnosťami prostredia, predovšetkým klímy. Prales predstavuje v danej oblasti posledný článok fylogenetického vývoja lesa Korpeľ (1991). Je to les ekologicky ustálený, s trvalými dynamicky vyrovnanými vzťahmi medzi klímou, pôdou, organizmami a uchránený pred takými vplyvmi človeka, ktoré by zmenili zákonitosti životných procesov a štruktúru porastových útvarov. Prales ako pôvodná biocenóza je vrcholom prírodného ekosystému, ktorého zložky (jedince a druhové komponenty) sa cez vzájomnú látkovú výmenu veľmi dlhodobo vzájomne úzko ovplyvňujú. Vylučuje sa tu citeľný úmyselný vplyv kultúrneho človeka. Niektorí autori sú toho názoru, že v našich podmienkach sa ktorákoľvek vegetačná formácia po dlhom vylúčení vplyvu človeka stáva lesom a tento po niekoľkých storočiach nakoniec sekundárnym pralesom (Svoboda 1952 In: Korpeľ 1989)."

Jozef Marko