Slovensko má najvyšší národný index biodiverzity v Európe

Na stránke Dohovoru o biologickej diverzite je vysvetlené, že národný index biodiverzity (NBI), je založený na odhadoch bohatstva a endemizmu krajín v štyroch triedach suchozemských stavovcov a vaskulárnych rastlín; stavovce a rastliny sú klasifikované rovnako; hodnoty indexu sa pohybujú medzi 1,000 (maximum: Indonézia) a 0,000 (minimum: Grónsko, nie je uvedené v tabuľke). NBI obsahuje určité úpravy zohľadňujúce veľkosť krajiny. Vylúčené sú krajiny s rozlohou menšou ako 5 000 km².

Dohovor o biologickej diverzite podpísalo viac ako 150 štátov 5. júna 1992 na Samite Zeme v Riu de Janeiro. Signatári uznávajú trvalo udržateľné hospodárenie so svetovými živými zdrojmi ako jednu z najnaliehavejších otázok modernej doby a vyjadrujú svoj záväzok riešiť ho kolektívne. Zmluva sa stala  medzníkom v prístupe medzinárodného spoločenstva k životnému prostrediu a rozvoju, pretože na rozdiel od predchádzajúcich zmlúv, zameraných na konkrétnu tému alebo odvetvie, prijíma holistický prístup k ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu celého bohatstva živých organizmov Zeme.

V dohovore sa uznáva potreba viacsektorového prístupu na zabezpečenie ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity, význam zdieľania informácií a kritických technológií a výhody, ktoré môžu plynúť z využívania biologických zdrojov. Od prijatia Dohovoru o biologickej diverzite v roku 1992 ho ratifikovalo alebo k nemu inak pristúpilo 180 krajín a jedna organizácia regionálnej hospodárskej integrácie. Výsledkom je veľká aktivita na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni a zvýšená koordinácia medziodvetvových opatrení v rámci krajín i medzi nimi. Tiež to viedlo k uvoľneniu významných medzinárodných fondov na podporu rozvojových krajín a krajín s transformujúcou sa ekonomikou.

Jozef Marko