Slovenská lesnícka komora: Spolupráca producentov dreva a ich odberateľov je nevyhnutná

Za seba môžem povedať, či teda skôr napísať, že zásadným spôsobom sa vzťahy meniť nebudú. Či si to niekto uvedomuje či nie, spolupráca producentov dreva a ich odberateľov je nevyhnutná. Je potrebné komunikovať o všetkých problémoch, ktoré obe strany majú. Ale nie cez médiá, tlačové správy a podobne.

Predsa len, to čo sa raz pustí cez médiá von, hlavne ako prvé a pritom môže ísť o banálne nepochopenie správy, to sa už nedá zobrať späť. Rôzne vysvetľovanie, dementi a podobne je v prvom rade mrhanie času, zbytočné vírenie vášní a hlavne vnáša chaos do informovania verejnosti.

Preto verím, že osobné stretnutia, diskusie a prijímanie rozhodnutí je cesta, akou by spolupráca mala napredovať. Poznáme sa navzájom, spolupracujeme vo viacerých projektoch a teda vidím priestor aj na neformálne stretnutia, neformálnu debatu, zato s výstupmi, ktoré by sme mohli považovať za formálne.

Súčasné vedenie Slovenskej lesníckej komory už malo svoje zasadnutie a veľmi diskutovanou témou bola práve spolupráca s inými inštitúciami a organizáciami, s ktorými máme spoločné témy. Nuž a práve produkcia dreva, jej spracovanie na Slovensku a ponuka drevených výrobkov by mali byť spoločné témy so ZSD SR. Len korektné, otvorené informácie dokážu partnera presvedčiť o tom, že čo sa „pustí“ do médií, sa skutočne aj tak myslí.

Najnovšia téma dostatku – nedostatku dreva na Slovensku je krásnou ukážkou toho, ako sa dajú veci poprekrúcať podľa toho „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“. Jednoznačné odpovede lesníckych inštitúcií si niektorí dotknutí vysvetlili po svojom a do médií pustili množstvo dezinformácií, ba až klamstiev.

Ani jeden lesník určite nemá záujem ťažiť v piatom stupni ochrany. Zato ponechávať lykožrútom napadnuté drevo v prvom, druhom či treťom stupni je ekonomický hazard. Áno, aj v prvom stupni ochrany pod pláštikom výskytu hlucháňa dnes dokáže organizácia ochrany prírody vydať stanovisko, aby sa kalamitné drevo nemohlo spracovať. Logické argumenty neplatia a arogancia moci a paragrafu štyri zákona o ochrane prírody majú navrch.

Štátna správa bez dôkladného preskúmania skutkového stavu obmedzuje spracovanie takejto kalamity v okolí ciest a zvážnic, v prvom, druhom aj treťom stupni ochrany. Obmedzenie pohybu tovaru a služieb v rámci EÚ je krokom k izolácii Slovenska. Pritom paradoxne v roku 2021 sa viac dreva na Slovensko doviezlo, ako vyviezlo.

Takže sú úvahy smerom k obmedzeniu exportu a importu správne? Rok 2022 je zas poznačený ďalším úbytkom disponibilného dreva, ktoré ostalo na štátnych pozemkoch v národných parkoch. Zo sľubov, že drevo z národných parkov ostane v regiónoch, pre obyvateľov a pre miestnych spracovateľov, ostalo veľké klamstvo.

V čase písania tohto editorialu napríklad v Národnom parku Muránska planina ešte nedodali miestnym ani kubík dreva, zato z NP Slovenský raj predali drevo do Lučenca (asi širší región ako sa pôvodne myslelo). Zastavila sa samovýroba zvyškov po ťažbe, čo bol tiež zdroj palivového dreva pre miestnych obyvateľov.

Napríklad len lesné správy, ktoré prešli pod Národný park Muránska planina, vlani poskytli miestnym vyrobiť si spolu 1 179 m³ (cca 2 100 priestorových metrov) palivového dreva. Tento rok, kým boli ešte v rámci š.p. LESY SR, nestihli ani kubík a odvtedy je ticho.

Podobný výpadok je aj v dreve na priemyselné spracovanie. Zmluvy na rok 2022 totiž boli podpísané a nikoho nezaujíma, že veľký podnik prišiel o tisíce hektárov lesov. Záväzky si musí plniť. A to aj na úkor toho, že sa lepšie zhodnocuje drevo, ktoré predtým ostávalo v regióne ako palivo. No niekde naozaj chýba.

Práve tieto uvedené dôvody znižovania ponuky dreva na trhu sme si v roku 2021 uvedomovali a často sme volili spoločné postupy pri riešení problému. Preto verím, že spolupráca SLsK a ZSD SR bude úspešne pokračovať a ja osobne to vidím veľmi optimisticky.

S pozdravom: Zelenému lesu zdar!

Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory

Zdroj: Editorial v Drevárskom magazíne 9/2022