Slovenská agrolesnícka asociácia: Stromy nie sú nepriateľom v krajine, integrácia drevín do poľnohospodárstva musí byť zámerná

Slovenský vidiek pred sedemdesiatimi rokmi vyzeral inak. Polia a pasienky boli menšie, pestrejšie a bolo na nich aj viac života. Po nástupe priemyselného poľnohospodárstva a kolektivizácie sa stal výrazne fádnejší.

Tá zmena udrie do očí pri pohľade na satelitné obrázky, ktoré sú už pomerne známe: mozaiku pestrofarebných políčok nahradili veľké monokultúrne polia. A okrem toho nastala ešte jedna zmena – z krajiny zmizli stromy.

A vracajú sa do nej len veľmi pomaly. „Zo stromov sme urobili nepriateľa v krajine namiesto toho, aby sme ich vnímali ako jej neoddeliteľnú súčasť,“ hovorí Anna Mária Mitrová, predsedníčka Slovenskej agrolesníckej asociácie, ktorá robí osvetu o dôležitosti stromov v poľnohospodárstve.

Základná poučka agrolesníctvo definuje ako systém hospodárenia na pôde, keď sa kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín. Je to vlastne len nové pomenovanie pre to, čo kedysi bežne robili ľudia, ktorí žili z práce na pôde.

„Integrácia drevín do poľnohospodárstva musí byť zámerná a musí plniť nejaké funkcie,“ vysvetľuje Anna Mária Mitrová, čo oddeľuje agrolesníctvo napríklad od zanedbanej pôdy zarastenej náletmi. Dôvodov, prečo by to farmári mali robiť, je hneď niekoľko.

Pôda pod veľkoplošnými monokultúrami sa nevie brániť prívalovým dažďom – vodu na nej nemá čo zdržať, a tak aj so vzácnymi živinami rýchlo odteká a v mnohých prípadoch ako záplavová vlna dorazí až do ľudských sídel. Na poliach potom chýba v suchých obdobiach. „Dreviny sú ako 3D prvok v 2D monokultúre. Zvyšujú diverzitu nad zemou aj pod ňou a znižujú povrchový odtok,“ vysvetľuje výskumníčka pre EURACTIV.sk. Rovnako protierózne pôsobia dreviny voči vetru, keďže brzdia jeho rýchlosť v krajine.

Link na celý článok: Zo stromov sme spravili nepriateľa krajiny, zmeniť to má nová dotácia pre farmárov – euractiv.sk