Skutočný pôvod dreva majú odhaľovať laboratórne DNA testy

Píše sa v nej, že do spoločného projektu sa zapojí šesť krajín – Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Francúzsko a Belgicko. Cieľom vzájomnej spolupráce bude výmena skúseností a riešení v oblasti kriminality v lesníckom sektore. Spolupráca má priniesť najmä zastavenie dovozu nelegálne vyťaženého dreva z tretích krajín do krajín EÚ. Stretnutie odborníkov z radov polície, prokuratúry, lesníctva a ochrany prírody sa uskutočnilo v Bratislave v januári tohto roka. Zorganizovala ho WWF s Interpolom v rámci projektu The EU Forest Crime Initiative.

„Environmentálna kriminalita je treťou najväčšou oblasťou kriminality na svete a významný podiel má na nej nelegálna ťažba a obchod s drevom. Treba im venovať väčšiu pozornosť, pretože sa často spájajú s inými druhmi organizovaného zločinu, s obchodom s drogami či praním špinavých peňazí. Environmentálna kriminalita je pre zločinecké gangy zdrojom peňazí s nízkym rizikom, keďže vyšetrovanie naráža na nedostatočné personálne kapacity a zákony,“ cituje agentúra SITA Roryho Corcorana z Interpolu.

Podľa Michala Filípeka zo slovenskej pobočky WWF pokrývajú postupy páchateľov celý reťazec – od ťažby a prepravy dreva až po jeho spracovanie, predaj, dovoz a vývoz. Zatiaľ čo v tropických oblastiach prevláda nelegálna ťažba v pralesoch na veľkých plochách, falšovanie povolení na ťažbu dreva či falšovanie krajiny pôvodu a druhu dreva, v regióne strednej Európy sú to prípady krádeže dreva a manipulácia s údajmi na prepravných dokladoch, ktoré dokumentujú množstvo a kvalitu dreva, čas a smer prepravy. M. Filípek uvádza, že v slovenskej legislatíve oficiálne neexistuje trestný čin nelegálnej ťažby dreva.

Polícia podľa agentúry SITA využíva najmä dva paragrafy trestného zákona – krádež dreva (približne 800 prípadov ročne) a trestný čin porušovania ochrany stromov a krov (približne 120 prípadov ročne). Na Slovensku sa v priebehu jedného roka legálne vyťaží približne 10 miliónov metrov kubických dreva, ktoré by zaplnilo viac ako 300-tisíc kamiónov. Polovicu z tohto množstva predstavuje náhodná ťažba, ktorú lesníci neplánovali, ale musia ju vykonať, pretože v lese došlo k prírodnej kalamite či napadnutiu lykožrútom. Rozsah náhodnej ťažby vyvoláva diskusie o tom, či je vždy oprávnená a či sa ťažia len mŕtve a napadnuté stromy. Do začiatku roka 2020 nebolo nutné náhodnú ťažbu vo väčšine prípadov nahlásiť okresnému úradu a úradníci nemali povinnosť ju vždy kontrolovať.

Agentúra SITA ďalej uvádza, že povinnosť nahlasovať každú náhodnú ťažbu v chránených územiach s 2. a vyšším stupňom ochrany zaviedla novela lesného zákona a novela zákona o ochrane prírody. Pre efektívnu kontrolu by sa však podľa slovenskej pobočky WWF mali úrady personálne a materiálne posilniť. Problémový je aj dovoz dreva z takzvaných tretích krajín, teda menej rozvinutých alebo exotických krajín, pri ktorých je náročné odhaliť, či drevo nepochádza z nelegálnej ťažby, či skutočne ide o druh dreva alebo pochádza z krajiny, ktorú deklaruje dodávateľ.

Pomôcť odhaliť skutočný pôvod a povahu dreva by mohli laboratórne DNA testy. Tie odskúšali napríklad v Nemecku. Pomocou takýchto testov napríklad zistili, že drevo, ktoré malo podľa dodávateľa pochádzať z Rumunska, bolo dovezené z Ukrajiny alebo drevo deklarovaného poľského pôvodu bolo v skutočnosti z Ruska. Podobná situácia nastala pri analýze výrobkov z papiera – tretina testovaných detských kníh mala v sebe drevo z tropických pralesov, dodáva vo svojej správe agentúra SITA.