Skúsený lesnícky praktik pre LES & Letokruhy: Spoločnosť by mala podporiť lesníkov, aby sme mali všetci dostatok čistej vody

Od roku 2020 majú na Lesnej správe Remetské Hámre nový program starostlivosti o lesy. V spolupráci s vyhotovovateľom dokumentu tunajší lesníci vytypovali lesné porasty, v ktorých by sa podľa slov správcu dalo bez problémov pracovať v súlade s podnikovým usmernením o prírode blízkom hospodárení v lesoch. Niekde sú komplikáciou krátke a strmé svahy, takže nie všade je možné takto postupovať. V terénne prístupných porastoch štátni lesníci hospodária prírode blízkym spôsobom a zároveň pozorne sledujú vývoj metodiky PBHL.

„Niektoré postupy z usmernení sa nedajú robiť okamžite, pretože potrebujeme najskôr sprístupniť porasty. A stojíme pred dilemou, či skutočne máme ďalej sprístupňovať porasty zvážnicami a zvyšovať povrchový odtok vody a odvodňovať tak les? Musíme dať na misku váh, či postupovať jednotlivým alebo skupinovým výberom, keď nemáme k dispozícii dostatočne hustú sieť zvážnic, ktoré sú zároveň najväčším  faktorom odvodňovania lesov, alebo budovať kvôli takýmto postupom ďalšie zvážnice, čo je samozrejme ekonomicky veľmi náročné a ekologicky neúnosné.

Na Lesnej správe Remetské Hámre často používame pri ťažbe dreva lanovky. Spolupracujeme s Odštepným závodom lesnej techniky a uprednostňujeme tento spôsob, šetrný k lesu a prírode. Nepoškodzujeme dopravou dreva v závese pôdny kryt a chránime aj existujúce prirodzené zmladenie. Robíme to aj kvôli vode, pretože všetci potrebujeme vodu a čerpáme ju najmä z lesa. Preto sme presvedčení o tom, že používanie lanoviek namiesto budovania ďalších zvážnic má svoj význam,“ zamýšľa sa v časopise LES & Letokruhy 11/2022 Ing. Kráľ.

Voda má aj pre les kľúčový význam. Ing. Kráľ hovorí, že pozná lesné správy, kde bolo vitálne prirodzené zmladenie, ale potom prišiel suchý rok a päť až sedemročné mladé porasty na plytkých, rýchlo presychavých pôdach a na svahoch s južnou expozíciou vyschli. Preto lesník musí podľa jeho slov veľmi dobre poznať jednotlivé porasty a podmienky, v ktorých rastú, aby vedel, ako si môže dovoliť v nich postupovať.

A na stanovištiach, kde by pôda kvôli nedostatku vody vôbec nemala byť odclonená, aby dosiahol, že tam neustále bude rásť les. Teda materský porast aj stromy nižších vekových stupňov. Ing. Kráľ opäť zdôrazňuje, že dosiahnutie takéhoto stavu ale vyžaduje čas a nedá sa dosiahnuť za desať ani dvadsať rokov. Určite to nie je práca len pre jednu generáciu lesníkov.

Ing. Kráľ je presvedčený o tom, že lesníctvo si zaslúži podporu od štátu za plnenie ekosystémových služieb lesa a znova sa vracia k tomu najcennejšiemu – k vode: „V Rakúsku je vlastník a obhospodarovateľ lesa finančne zainteresovaný na speňažovaní vody. A je tým aj motivovaný, aby hospodáril tak, že voda bude čistá a bude jej dosť. Že nebude budovať zbytočne ďalšie zvážnice, ktoré odvádzajú vodu z porastov. Alebo ich bude nakopávať po využití a voda prestane odtekať z lesov, ale vsiakne z nich do podložia.

Preto by sa o vode nemalo len hovoriť, ale podporiť konkrétne postupy a opatrenia na jej zachytávanie a udržanie v lesných porastoch. My lesníci sme si vedomí týchto súvislostí a sme ochotní realizovať takéto opatrenia, ale všetko niečo stojí a nemôžeme to robiť na úkor zamestnancov a donekonečna len zo zisku z predaja dreva.“

Jozef Marko