Skúsenosť z Nemecka: Lesy zachránime, ak zodpovedne spracujeme kalamity
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Konečne sa mi podarilo dostať sa pracovať do krajiny, kde lesníctvo stále napĺňa odkazy svojich predkov a pokračuje v práci generácií lesníkov. Momentálne pôsobím v štátnych lesoch Nemecka v obvode lesných závodov Staatsbetrieb Sachsenforst a Landesbetrieb Hassen-Forst, píše v úvode svojho aktuálneho statusu na sociálnej sieti, uverejnenom 30. júna, lesník Róbert Gombárik.
„Ako ste mali možnosť čítať aj v rôznych príspevkoch, v Nemecku venujú vysokú starostlivosť údržbe smrekových porastov. Moja práca spočíva v monitorovaní a mapovaní aktívnych chrobačiarov a určovaní stupňa naliehavosti spracovania. Podklady budú slúžiť pre rýchle rozhodovanie a manažovanie spracovania kalamít. Dnes som napríklad stretol pilčíka z Čiech, ktorý vykonáva stínku aktívnych chrobačiarov a k nemu sú pridelení piati vojaci, ktorí ručne odkôrňujú.
Áno, je to Nemecko, veľakrát počúvam o tom, ako niečo porovnávame s neporovnateľným. Ale môžem potvrdiť že aj v Nemecku sú ťažké podmienky. Aj tam sa rozhodujú na základe podkladov. Keď sa nedá ťahať pre nepriazeň počasia, tak odkôrňujú a stiahnu, keď sa dá, ale podstatné je, že zasiahnu včas. V ochranných lesoch a skalách odkôrňujú.
Cesty sú v super stave. Jedľu, javor a smrek s bukom oplocujú. Stromy označujeme zo všetkých strán ružovým písmenom K, bodky na pne nedávame. Ak sa jedná o plochu s počtom päť a viac stromov, označujeme ju šikmou čiarou po obvode a označené stromy nezostávajú stáť. Tam asi nikto nedusí lesníkov za bodky a kríže. Berme si príklad z vysokej úrovne ľudí. Lesný závod má vlastnú botanickú záhradu, krásny areál a psie voliéry pre každého. Tam má takmer každý lesník psa - aj v kanceláriách aj na správach. Dnes som s lesníkom cvičil pred prácou prinášanie kačice a líšky. Dva dní mám za sebou a teším sa na ďalšie dobrodružstvá.
Musíme sa zamyslieť nad dodržiavaním ochraných opatrení, ktoré ním prikazuje realizovať Lesnícka ochranárska služba a počúvať ich. Nevidel som žiaden lapák ani lapač. Oni to proste robia aktívne a podkôrnika nemajú. Podkôrnikový pozorovateľ je vlastne niečo iné ako u nás. U nás počíta chrobáky, tam atívne vyhľadáva a mapuje. Máme to asi pomýlené a treba sa nad tým zamyslieť. Podľa mňa treba podporovať tých, ktorí sa zodpovedne postavia k spracovaniu kalamít a tak vieme lesy zachrániť. Dá sa to...,“ píše R. Gombárik.