Sasko využije pamäť stromov a lesov

Ako? S pomocou vedeckých metód je možné určiť konkrétne údaje o zložení a  odolnosti saského pralesa známeho ako „Miriquidi“ z obdobia teplej periódy stredoveku. Počas tohto výrazne teplejšieho podnebia, v porovnaní so súčasnosťou, môže šírka a vnútorná štruktúra letokruhov jedlí, bukov, dubov a smrekov pomôcť odhadnúť ich rast a prispôsobivosť súčasnému a budúcemu globálnemu otepľovaniu. Výsledky sa môžu použiť pre porovnanie a vývoj súčasných stratégií a opatrení, s cieľom vytvoriť lesy so širokou škálou možností prispôsobiť sa dnešným nepredvídateľným podmienkam prostredia.

V priebehu nasledujúcich troch rokov preskúma Saské lesnícke kompetenčné centrum spolu s Katedrou baníckej archeológie štátneho úradu pre archeológiu v Sasku a Ústav botaniky a ekológie univerzity v Greifswalde potenciál údajov archeologických drevín ako archívu klímy a vegetácie. Nový projekt je financovaný z Lesného klimatického fondu Spolkového ministerstva výživy a poľnohospodárstva a Spolkového ministerstva životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti.

Kompetenčné centrum pre les a lesné hospodárstvo rozvíja prieskum archeologického dreva v oblasti stredovekých milierov, ktoré sa využívali v predchádzajúcich storočiach na výrobu dreveného uhlia. Reprezentatívne môžu znázorniť rozdielne podmienky životného prostredia. S historikmi analyzujú a pripravujú archívne materiály, ktoré siahajú nad rámec histórie lesa. Na Štátnom úrade pre archeológiu v Sasku vzniká archeologický Dendro-archív pre stredné Nemecko, ktorého základom bude spočiatku viac ako 4 000 archeologických drevín zo stredovekých baní a milierov v Krušných horách.

Zo zahraničného zdroja spracoval Peter Gogola