Rozhovor: Najväčším problémom sú smrečiny. A riešenie? Len nie bezzásahovosť!

„Od roku 2003 sa nedokážeme dohodnúť so Štátnou ochranou prírody SR na obhospodarovaní smrečín. Spomínam si, ako som hovoril v roku 2009, keď som pracoval na generálnom riaditeľstve štátneho podniku v Banskej Bystrici, vtedajšiemu šéfovi štátnych ochranárov, aby využívali smrečiny pre svoje projekty s jedinou podmienkou – len nie bezzásahovosť. To je zásadná požiadavka. Stačí sa pozrieť do minulosti. V smrečinách bývalo všetko drevo, vyťažené v letnom období, odkôrnené. Vrátanie prebierok. Vo všetkých smrečinách.

Môžeme hovoriť o globálnom otepľovaní, ale prvoradá je najmä v smrečinách hygiena porastov. Pokiaľ ju nebudeme dodržiavať, tak sa nám smrečiny rozpadnú. Súhlasím s tým, že viaceré sú nevhodne založené. Pred sto rokmi najmä na väčších lesných majetkoch išlo v prvom rade o produkciu dreva. Porasty boli obnovované veľkoplošnými holorubmi. Môj starý otec spomínal, že vtedy v Javorníkoch na flyši vyrúbali aj 500 hektárové plochy! Vyklčovali pne, zasiali krivicu a po jej zožatí vysiali semeno alebo zalesnili tieto obrovské plochy sadenicami. A dôsledne sa venovali hygiene porastov.“

V súčasnosti sa teda o hygiene porastov iba hovorí?

„Tu v Javorníkoch poznám viaceré lesnícke subjekty, napríklad veľký urbár v Štiavniku, ale môžem povedať, že aj náš odštepný závod v Považskej Bystrici sa snaží v rámci finančných možností hygiene porastov zodpovedne venovať. Výsledkom je, že nemáme problém s podkôrnikovou kalamitou v smrečinách. Zhodili sme veľké množstvo klasických lapákov a prialo nám aj daždivé jarné a letné počasie. Drevo sme predávali z odvozných miest odberateľom, ktorí si ho odkôrnili a my tu lykožrúta nemáme. Takže sa to dá.“  

Dvojstranový rozhovor s Ing. Petrom Chrustom bude uverejnený v novembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.

Jozef Marko