Roľnícke noviny: Obhospodarovanie miestnymi ako záruka zachovania chránených území

Odpoveď je podľa neho jednoduchá: „Pretože ich máme a sú pomerne v dobrom stave. Čomu a komu ďakujeme za to, že tieto územia sú v takom stave, v akom sú? Rozhodujúcim faktorom sú ľudia, ktorí v týchto oblastiach žijú. Oni sa od svojich predkov naučili žiť v symbióze so svojím krajom, so všetkým, čo v ňom žije a rastie. Brali ho ako súčasť svojho života, svojej rodiny, dôležitého člena rodiny, svojho živiteľa. Podľa toho sa k nemu aj správali. S vďakou prijímali jeho dary a produkty, ktoré mu oplácali starostlivosťou.

Neubližovali a nedovolili mu ubližovať. Brali si od neho len toľko, koľko bol schopný vyprodukovať a dať, pri zachovaní svojich ďalších poslaní a funkcií. Zdravotno-rekreačná, vodohospodárska, lesnícka, pôdohospodárska funkcia išli ruka v ruke so zberom produktov. Do svojho chráneného kraja chodievali ako do chrámu. Oddýchnuť si po každodennej práci, rozjímať a hlavne načerpať nových síl a inšpirácií pre svoj ďalší život. Dovoľte, aby som Vám ponúkol názor na udržanie, obhospodarovanie a zveľaďovanie chránených oblastí.“

Pre čitateľov portálu Lesmedium.sk sme vybrali niekoľko myšlienok autora článku, uverejneného v Roľníckych novinách:

„Pri obhospodarovaní a ochrane tohto územia je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu a jeho momentálnej potreby. Brať na zreteľ, že je to živý organizmus so všetkými jeho prednosťami, ale aj chorobami. Práce sa musia vykonávať hneď podľa aktuálnej potreby. Chránené územia podliehajú obhospodarovaniu podľa určitých zákonov. Tieto však musia vychádzať z potrieb pre danú oblasť v dlhodobom období s prihliadnutím na históriu a vývoj v tejto oblasti, ako aj na ľudí, ktorí tu od nepamäti žili a žijú.

Nedopustiť, aby sa sem introdukovali rôzne skúsenosti, keď aj s finančnou podporou od tých, ktorí k týmto územiam necítia nič, len sledujú svoje ekonomické záujmy. Faktom je, že vďaka štedrým príspevkom si našli aj domácich prisluhovačov. Títo pod zámienkou ochrany prírody formou rôznych ochranárskych združení sa snažia tieto oblasti doviesť do takého stavu, aby mohli povedať, že štát je zlý hospodár, nevie sa o tieto územia postarať a je na čase ich sprivatizovať. Jedným z činiteľov, ktorý pri tom využívajú, sú výberové konania. Prosím, keď sme už tento umelý fenomén povýšili nad všetky zákony a nad zdravý rozum, tak majme toľko sebareflexie, aby nás nezničil, alebo nezničil tú činnosť, pre ktorú ho robíme.

Navrhujem stanoviť kompenzácie na pevnú mernú jednotku: hektár poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, či kilometer vodných tokov. Táto jednotka by mala zahŕňať všetky záujmy na nej sa vyskytujúce: celkovú ochranu územia, podporu živočíchov, rastlinstva, ochranu podzemných vôd a tokov. Samozrejme, obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, udržiavanie ciest a zvážnic, vodné zdrže a pod. Každá záujmová činnosť by bola ocenená zvlášť podľa potreby a dôležitosti. Súčet týchto jednotlivých podpôr by tvoril jednu pevnú sadzbu na jednotku obhospodarovanej plochy.

Pri tomto systéme by obhospodarujúce subjekty jasne videli, čo sa od nich očakáva, za akých podmienok a čo za to dostanú. Ekonomicky si to vedia veľmi dobre porátať. Podľa toho si prispôsobia svoju materiálno-technickú základňu, výrobné prostriedky a postupy. Ešte raz zdôrazňujem, že tieto zmluvy a podmienky v nich dané musia platiť a byť uzatvorené na dlhšie obdobie (5 až 10 rokov), aby sa obe zmluvné strany na ich plnenie mohli pripraviť. Zároveň by sa zosúladili vykonávané činnosti na tejto mernej jednotke. Dnes je stav taký, že termíny pre poľnohospodárstvo, konkrétne časť kosenia, danými zo strany PPA sa priečia s termínom kosenia, ktoré požadujú ochranári (vtáčie územia, chránené rastlinstvo, plazy a iné…).“