Riport: Štátni lesníci úspešne obnovili kalamitné plochy pod Kráľovou hoľou. Nad smrekom nerobia kríž

Lesnatosť tohto územia dosahuje takmer 63 percent, v drevinovom zložení dominujú 78 percentami ihličnany a lesníci ročne obnovia umelo 240 hektárov lesa. Všetky tieto informácie sú na internetovej stránke š. p. LESY SR. Stretli sme sa s vedúcim Lesnej správy Červená Skala Ing. Pavlom Iždinským, aby sme videli, ako sa podarilo tamojším lesníkom obnoviť rozsiahle plochy pod Kráľovou hoľou po veľkých kalamitách v roku 2004 a 2014.

Cestou zo Šumiaca na Kráľovu hoľu si prezeráme skupinovú výsadbu jedle na veľkých otvorených plochách, ktoré vznikli po kalamite z roku 2004, kedy rýchlosť vetra na vrchole pri vysielači dosiahla 130 – 140 km/hod. Jedli sa v tomto spôsobe výsadby veľmi dobre darí aj vďaka tomu, že lesníci na zalesnených plochách aktívne zasahujú a vysekávajú nežiaduce dreviny, najmä rakytu. Zároveň zo skupín jedle vyberajú slabšie jedince a stromčeky s malou korunou.

V skupinovej výsadbe sa jedli darí

„Na týchto stanovištiach je problémom prúdenie vzduchu a presychavosť. Mladé lesné porasty sa tu nachádzajú na obnovených kalamitných plochách v takom štádiu vývoja, že tento problém prekonávajú. Spoločne s odborníkmi z Lesníckej ochranárskej služby sa domnievame, že jedle sú na týchto stanovištiach pravdepodobne pôvodné, takže sú tu doma a tieto stanovištia im maximálne vyhovujú. Vidíte, že majú úžasné prírastky, sú veľmi vitálne a pravidelne rastené. Ani sme nemuseli nijako zvlášť vylepšovať stav týchto kultúr doplnením,“ vysvetľuje Ing. Iždinský.

Z lokality medzi Skaličkou a Nižným sedlom sa presúvame vyššie a pozeráme do hlbokej Šumiackej doliny, ktorou sa takisto prehnala víchrica. Stojíme na okraji ďalšej mladiny. Kostru plnohodnotného porastu tvorí skupinová výsadba jedle a smreka. Darí sa v ňom aj smrekovcu, jarabine, breze a rakyte, ktoré sú ponechávané v poraste do tej miery, aby neobmedzovali skupinovú výsadbu hlavných hospodárskych drevín. Aj keď sa lesníci snažia umelo vnášať do týchto porastov buk a javor, prirodzene sa v nich presadzuje smrek, ktorý má v týchto polohách neporovnateľne dynamickejší rast.

Na protiľahlom svahu sa týčia zvyšky materských porastov v nadmorskej výške približne 1 450 m n. m., napádané postupne podkôrnym hmyzom, ktoré odumierajú. Lesníci ich nemôžu spracovávať kvôli zákazu od ochrany prírody. „V nedostupných terénoch v zadnej časti doliny sme nasadili vrtuľník. Vybrali sme ním až 5 000 kubíkov kalamitnej hmoty, čo je na Slovensku najväčší objem kalamity, priblíženej takýmto spôsobom. Vrtuľník vyťahoval vývraty aj aktívne chrobačiare, z ktorých pri pokladaní na zem opadávala kôra a vypadávalo množstvo lariev lykožrúta.

Pritom bezprostredne po víchrici bol v týchto porastoch podkôrny hmyz veľmi málo zastúpený, do kalamitného stavu sa dostal až po dvoch rokoch. Vývraty, spojené s koreňovým koláčom dokázali zabezpečiť, že spodná časť stromov ostala nepoškodená v kvalite guľatiny. Postupne sa ale lykožrút rozširoval do stojacich porastov v takých nadmorských výškach, kde by sme ho ešte pre rokmi nečakali, resp. sa hovorilo, že nedokáže v nich vyletieť ani jedna nová generácia. Ibaže vplyvom otepľovania sme sa dostali do stavu, že v lapačoch sme zachytili aj 2,5 generáciu lykožrútov za rok a podkôrny hmyz napáda ochranné, 180 ročné lesy,“ hovorí Ing. Iždinský.

Všetky kalamitiská z rokov 2004 a 2014 sú zalesnené

Upozorňuje na to, že smrek má v nadmorskej výške 1 450 m n m. až 70 centimetrové prírastky. Spomína, že nie tak dávno mal v týchto polohách iba 10 centimentrové prírastky. Aj to je reakcia prírody na klimatickú zmenu. V zime na týchto miestach môže napadnúť 1,5 – 2 metre snehu a lesníci majú obavy, že ťažký sneh a námraza polámu najmä vrcholce stromov. Minulý rok stromy bohato zarodili a veľká hmotnosť šišiek spolu s ťažkým snehom a námrazou spôsobili veľké množstvo vrcholcových zlomov v horských smrečinách.

Nachádzame sa na začiatku pásma kosodreviny. Pri pohľade na svahy, ťahajúce sa do údolia vidíme, že všetky kalamitiská z rokov 2004 a 2014 sú už zalesnené. Silné vetry spôsobujú, že vo vysokohorských polohách majú smreky vo veku 20 – 30 rokov výšku iba dva metre a minimálne prírastky. V kosodrevine je vidieť, ako jednotlivé smreky reagujú na kimatickú zmenu. Hoci poškodené, dokážu zregenerovať. Napadnuté hnilobou už síce nie sú zaujímavé z hľadiska produkčnej funkcie, ale vo vysokých horských polohách dokážu plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu.

Lesníci tu pred časom používali pri vysádzaní smrekov špeciálne ceflach plachtičky s rozmerom meter krát meter, ktoré mali prispieť k lepšiemu odrastaniu mladých lesných kultúr. Plnili funkciu zatlačenia pôdy, aby sa okolo sadeníc nemuselo vyžínať a kvôli zmierneniu zakyslenia bola pod ne pridaná minerálna pôda. Mali vydržať tri roky, ale už po roku z nich ostali v pôde iba vlákna.

Ing. Iždinský hovorí, že na tom bolo vidieť, aká je v tunajšej pôde vlaha. A dodáva, že v týchto podmienkach dosahuje vzdušná vlhkosť až 98 percent. No a vlaha a vlhkosť sú presne tie atribúty, ktoré smrek potrebuje. Ak ich má, tak sa mu darí. Preto ani v lesných porastoch pod Kráľovou hoľou nerobia lesníci nad smrekom kríž.

Jozef Marko