Riport: Štátni lesníci na Muránskej planine hospodária jemne a citlivo, smrečiny menia na zmiešané a etážové porasty
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
S vedúcim Lesnej správy Veľká Lúka Odštepného závodu Revúca, štátny podnik LESY SR Ing. Cyrilom Bábeľom st. a s jeho synom, lesníkom na tunajšom Lesnom obvode Studňa Ing. Cyrilom Bábeľom ml. stojíme v lesnom poraste č. 328 v lokalite Vohan na Muránskej planine. Ide o hospodársky súbor jedľové bučiny, v ktorom ale dominuje smrek, čo nie je podľa slov staršieho z Bábeľovcov v poriadku.
„Zdravotný stav smreka tu už nie je vzhľadom na jeho vek dobrý, začína odspodu zahnívať. Čo sa týka podkôrneho hmyzu, usilujeme sa včasným vyberaním aktívnych chrobačiarov, umiestňovaním lapákov a lapačov zabrániť jeho šíreniu, ale smrečiny tu majú nízku autoregulačnú schopnosť.
Preto sa snažíme jemnou lesohospodárskou činnosťou takéto porasty prebudovať a premeniť. Chceme do nich vniesť jedľu, javor a smrekovec. Nepostupujeme jednotlivým výberom stromov, ale podrastovým hospodárskym spôsobom, pričom niektoré ruby sú veľmi jemné a citlivé. Postupne tak dokážeme z tunajších porastov odobrať potrebnú drevnú hmotu, zmeniť ich drevinové zloženie a prebudovať ich.
Na Lesnom celku Muráň na Lesnej správe Veľká Lúka sme si dali za cieľ pestovať zmiešané a etážové porastz. Už teraz máme 75 percent obnovovaných porastov etážových, popísaných v rámci programu starostlivosti o lesy. Je to určite veľmi dobrý východiskový stav k tomu, aby mohla byť v budúcnosti časť týchto porastov obhospodarovaná výberkovým hospodárskym spôsobom. Samozrejme za predpokladu, že tu bude prítomná karpatská zmes drevín – buk, jedľa a smrek. Smrek tu máme, prirodzene sa vracia do týchto lokalít buk a jedľu vnášame do porastov buď formou oplôtkov alebo troch kolíkov,“ hovorí Ing. Bábeľa st.
Nevie si predstaviť, že by tieto vysoko produkčné porasty mali byť zaradené do bezzásahového režimu, ako to navrhujú ochranári. Bolo by to podľa neho rovnako neuveriteľné, ako keby farmári prestali na poliach Podunajskej nížiny obrábať pôdu najvyššej bonity.
Jozef Marko