Riport: Aké sú možnosti záchrany dubových porastov? Stále platí staré lesnícke pravidlo, že dub má mať hlavu na slnku a telo v kožuchu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Keď v septembri minulého roka Katedra pestovania lesa Lesníckej fakulty a Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity vo Zvolene zorganizovali v porastoch neďaleko Budče a Turovej Lesnícky deň pri príležitosti 250. výročia narodenia Jozefa Dekreta Matejovie, emeritný profesor pestovania lesa prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. o pestovaní duba povedal „Ak to necháme na prírodu, tak duba stratíme.“
O mesiac neskôr sa lesníci z celého Slovenska stretli v Mestských lesoch Krupina. Prešli si v nich niekoľko modelových porastov, v každom mal odbornú prednášku konateľ a odborný lesný hospodár Ing. Jozef Capuliak, PhD. O možnostiach záchrany dubových porastov prostredníctvom adaptačných opatrení hovoril aj na medzinárodnej konferencii Aktuálne problémy v ochrane lesa (APOL) 2024.
Lesníci z prevádzky hovoria, že pestovanie duba je v súčasnosti azda najťažšie zo všetkých drevín. Potvrdzujú to údaje zo Správy o stave lesného hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2023, podľa ktorej je súčasné zastúpenie duba letného a zimného na úrovni 10,3 percenta a od roku 1980 sa znížílo o 1,3 percentuálneho bodu.
„Dub sa ako svetlomilná drevina pestuje pod materským porastom ťažko. Ak má málo svetla, prehráva svoj konkurenčný boj s tiennymi a polotiennymi drevinami, rýchlo hynie a v nasledujúcej generácii ho vystrieda hrab, v lepšom prípade buk.
Ak je svetla priveľa, kým čakáme na prirodzené zmladenie, tak plocha nám rýchlo zarastie černičím a nežiadúcou vegetáciou. To si vyžaduje skúseného hospodára, ktorý pozná ekologické podmienky stanovišťa a dobre využije úzku ekologickú škáru, potrebnú pre úspešnú prirodzenú obnovu.
Hrab má v zmesi s dubom (v chladnejších polohách preberá jeho funkciu buk) vo fáze žrďkoviny a tenkej kmeňoviny dôležitú úlohu. Čistí a tvaruje kmeň tak dobre, že najkrajšie duby rastú v takejto skupine. To len potvrdzuje staré lesnícke pravidlo, že dub má mať hlavu na slnku a telo v kožuchu. Len dostatočne veľká osvetlená koruna je zárukou prírastku, bohatej úrody a prirodzenej obnovy.
Vo fáze obnovy sa však táto výhoda spoločného rastu s hrabom a bukom mení na nevýhodu. Úspešná obnova sa začína poslednou prebierkou, ktorá formuje porast a rozhoduje o tom, ktoré dreviny vstúpia do obnovy. Takže vo fáze posledných prebierok v miestach, kde chceme zabezpečiť obnovu dubom, odstraňujeme tienne dreviny, najmä ak ide o menej hodnotné dreviny,“ povedal na APOL 2024 Ing. Jozef Capuliak, PhD.
Jozef Marko