Režimy ťažby dreva v európskych lesoch: Rôzna intenzita a frekvencia v severských krajinách, Česku a Poľsku, Francúzsku a Španielsku
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vo väčšine lesov v Európe dominuje ťažba dreva nad prirodzeným odumieraním porastov. Ťažba dreva je hlavným procesom, prostredníctvom ktorého ľudské aktivity formujú lesy. Ťažobné stratégie, ktoré sú v súčasnosti aplikované, ovplyvňujú rozsah, v akom môžu lesy pôsobiť ako zásobáreň uhlíka, poskytovať ekologické služby, udržiavať alebo zvyšovať biodiverzitu, alebo byť náchylné na disturbancie (vonkajšie faktory prostredia, spôsobujúce zničenie biomasy - činnosť bylinožravcov, človeka, poškodenie vetrom, mrazom, eróziou a ohňom – poznámka redakcie). To všetko sú kľúčové prvky lesníckej stratégie v EÚ.
Pre presné hodnotenia súčasných a budúcich lesníckych služieb v európskom meradle je potrebné, aby boli založené na reálnych režimoch ťažby dreva, teda na frekvenciách a intenzitách, uplatňovaných v lesných porastoch.
Pre pochopenie vývoja súčasných európskych lesov je potrebné porozumieť ťažbe v nich. Z pohľadu kvantifikácie súčasných režimov ťažby sú doteraz obmedzené na celkové množstvo vyťaženého dreva. Žiaľ, chýbajú podrobnosti o použitých stratégiách ťažby, čo neposkytuje úplné informácie o tom, ako ťažba ovplyvňuje štruktúru a fungovanie lesa.
Podrobnejšie informácie o stratégiách ťažby možno nájsť v lesných hospodárskych plánoch a usmerneniach, ktoré sú zvyčajne dostupné na národnej alebo regionálnej úrovni. Smernice a plány manažmentu sa však v skutočnosti nie vždy dodržiavajú.
Veľké rozdiely v postupoch ťažby dreva medzi krajinami a regiónmi v Európe vyžadujú konzistentnú pozorovaciu základňu pri opise režimov ťažby. Priestorová variabilita pramení z rôznorodosti prírodného prostredia, vrátane klimatických, pôdnych a topografických podmienok a dáva základný rámec, ktorým sa riadi, ako môžu lesy rásť a byť obhospodarované ľuďmi.
Súčasne sa k tomu pridávajú národné a regionálne odlišné právne predpisy, nariadenia a dotácie, ktoré riadia ťažbu dreva pre ľudskú potrebu, ako aj rôzne ciele pre lesné hospodárstvo a iné ciele.
Ťažba dreva neprebieha izolovane, ale závisí od dynamického prírodného a sociálno-ekonomického prostredia. Prírodné disturbancie vedú k zvýšenej miere ťažby a rôznym stratégiám ťažby pri záchrane poškodenej drevnej hmoty v porastoch a výkyvy v ekonomike poháňajú úroveň ťažby prostredníctvom cien a dopytu po dreve. Všetky tieto faktory vedú k rôznym modelom ťažby lesov v celej Európe.
Na základe pozorovaní v teréne zo súborov údajov o inventarizácii lesov v 11 európskych krajinách je možné uviesť prvé konzistentné hodnotenia režimov ťažby. Výsledky odhalili rozdiely v stratégiách ťažby medzi regiónmi s podobnými celkovými objemami ťažby.
Severnú Európu charakterizovali režimy ťažby s nízkou frekvenciou, ale s vysokou intenzitou, s klesajúcou frekvenciou ťažby smerom k severným častiam regiónu. Od polovice 20. storočia v lesnom hospodárstve v tomto regióne dominuje rovnomerné lesné hospodárstvo so striedaním porastov vyťažených holorubom.
Posun k hospodáreniu s rovnomerným vekom bol z veľkej časti iniciovaný štátom riadenou lesníckou politikou na zabezpečenie dodávok dreva pre drevospracujúci priemysel, čo viedlo k polstoročnému zvyšovaniu produkcii dreva. Prístup riadenia rotácie rovnomerného veku je nízka frekvencia, ale vysoká intenzita ťažby dreva a veľký podiel intenzívnych ťažbových zásahov v porovnaní s inými študovanými krajinami.
V Poľsku a Česku výsledky ukázali charakteristický vzor režimov ťažby dreva s vysokou frekvenciou a nízkou intenzitou, kde nízka priemerná intenzita ťažby bola spôsobená mimoriadne veľkým podielom ťažby s nízkou intenzitou. Jedným z faktorov spoločných pre tieto krajiny je vysoký podiel lesov vo verejnom vlastníctve.
Výsledky poukazujúce na aktívnejšie hospodárenie (vyššiu frekvenciu ťažby) v oblastiach s centralizovanejším obhospodarovaním lesov v porovnaní s oblasťami s viac fragmentovaným vlastníctvom sú teda v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý spája fragmentáciu vlastníctva s menej aktívnym hospodárením.
Napriek podobným modelom v Poľsku a Česku existujú aj rozdiely: napríklad obhospodarovanie lesov vo verejnom vlastníctve v Česku je rozdelené medzi väčší počet aktérov, keďže značný podiel týchto lesov vlastnia obce, zatiaľ čo plocha spravovaná štátnou organizáciou lesov je nižšia (44 % plochy lesov v porovnaní so 77 % v Poľsku).
Regióny s nízkou celkovou mierou zásob drevnej hmoty sa našli v najsevernejších častiach severských krajín a v južných a východných častiach Španielska. Na severe bola nízka miera ťažby spojená s nízkou frekvenciou ťažobných udalostí a súvisí s pomalým rastom stromov v chladnom podnebí, vysokým percentom chránených území a zvýšenými nákladmi z veľkých dopravných vzdialeností a zložitej topografie.
V Španielsku mali regióny s nízkou celkovou mierou ťažby nízku frekvenciu aj intenzitu ťažby. Režimy ťažby možno vysvetliť nízkou produktivitou v dôsledku suchých klimatických podmienok.
Podobne aj juhozápadné Francúzsko vyniká vo výsledkoch vysokou frekvenciou a intenzitou ťažby. Prírodné disturbancie sú dôležitým hnacím motorom ťažby dreva. Vysoká frekvencia víchric a požiarov bude viesť k zvýšenej pravdepodobnosti a intenzite ťažbových zásahov, pretože prírodné poruchy vedú k neplánovanej ťažbe dreva.
Na základe výsledkov pozorovaní celková miera ťažby pozitívne koreluje s čistou primárnou produktivitou. Nemožno očakávať, že obhospodarovanie lesov a ťažba dreva budú statické, ale budú sa dynamicky meniť s meniacim sa politickým, ekonomickým a prírodným prostredím.
Výsledky, empiricky kvantifikujúce režimy ťažby lesov v celej Európe, odhalili celý rad rôznych režimov ťažby s rôznou frekvenciou a intenzitou ťažby. Výsledky z pozorovaní poskytujú základ pre pochopenie manažmentu lesov, ktorý formuje tieto ekosystémy teraz aj v budúcnosti.
Spracoval: Ing. Ján Krnáč
(Redakčne krátené)