Rettenmeier Tatra Timber v rubrike Putovanie dreva: Nedokážeme si vysvetliť tvrdošijné presadzovanie bezzásahového režimu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V rubrike časopisu LES & Letokruhy nazvanej Putovanie dreva predstavujeme v spolupráci so združením PEFC Slovensko držiteľov PEFC certifikátu spotrebiteľského reťazca (C-o-C, Chain of Custody), zapojených do mechanizmu na sledovanie certifikovanej drevnej suroviny z lesa po konečné výrobky, čím sa darí zabezpečiť, že drevo, drevné vlákna a nedrevné produkty lesa, obsiahnuté vo výrobkoch, je možné spätne sledovať až k certifikovaným lesom.
Na Slovensku je certifikovaných v spotrebiteľskom reťazci PEFC 116 subjektov. Vo februárovom vydaní časopisu LES & Letokruhy hovoríme o význame a prínosoch zapojenia do spotrebiteľského reťazca lesných produktov s konateľkou spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber Liptovský Hrádok Ing. Ingrid Benčovou.
Dnes na portáli Lesmedium.sk uverejňujeme úryvok rozhovoru, v ktorom sme sa opýtali, aké sú možnosti rozšírenia výroby v spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber Liptovský Hrádok a spotreby jej produkcie na trhu, ale i to, ako ich môže ovplyvniť množstvo a kvalita dodávanej drevnej hmoty, resp. postoj štátu k drevu ako obnoviteľnej surovine? „Rozšírenie výroby je možné, ale len v niektorých smeroch, pretože samotná fabrika má obmedzené kapacitné možnosti. Môže sa tak diať cez inováciu celej výroby so zameraním na maximalizáciu výkonu, výťaže, ale aj pridanej hodnoty jednotlivých výrobkov.
Vízia odbytu finálnych výrobkov je určite perspektívna, pretože široká verejnosť si postupne začína čoraz viac uvedomovať význam, vlastnosti a rozmanitú využiteľnosť dreva, a to nielen ako stavebného materiálu. Aktuálne pociťujeme nedostatok vstupnej suroviny z domáceho trhu a ani výhľadovo to nevyzerá pre nás priaznivo. Je veľmi smutné, že za umelou redukciou zdrojov je aj rozhodovanie a konanie štátu, napriek empiricky a vedecky dokázanému medziročnému prírastku objemu dreva a plochy lesov na Slovensku.
Nedokážeme si vysvetliť tvrdošijné presadzovanie bezzásahového režimu s ničnerobením a ponechaním desiatok tisícov stromov ich osudu po vetrových a podkôrnikových kalamitách. Takto odumiera a hnije v našich lesoch drevo nevyčísliteľnej hodnoty, dôležité pre prírodu, spoločnosť aj ekonomiku tejto krajiny. Nerozumieme tomu, prečo chcú ochrancovia prírody do roku 2030 dosiahnuť v deviatich národných parkoch až 75 percentný podiel bezzásahového územia. Ohrozia tým doteraz zdravé lesy aj v okolitých neštátnych lesoch, nehovoriac už o znehodnotení obrovského objemu drevnej hmoty,“ povedala nám Ing. Benčová.
Jozef Marko