Problémová rozdrobenosť

* Keď sa povie pozemkové spoločenstvo, čo vám napadne ako prvé?
   Veľké množstvo spoluvlastníkov, z čoho vyplýva množstvo problémov pri hospodárení.
   * Ako sa to prejavuje?
   Každý člen má iný názor na smerovanie hospodárenia alebo na možnosti, ako spoločné vlastníctvo využiť. Toľká rozdrobenosť a diverzifikácia záujmov je obrovský problém. Mnohí ani nemajú vzťah k pôde lebo podiely iba zdedili, čo má vplyv aj na ich nezáujem angažovať sa vo veci. Osobitný problém je, že nie vždy sa podarí dostať na valné zhromaždenie aspoň nadpolovičnú väčšinu vlastníkov, aby sa mohlo rozhodnúť o smerovaní.
   * Čo prinesú spoločenstvám dosť radikálne zmeny po 30. júni?
   Po tomto termíne už môže vzniknúť len spoločenstvo s právnou subjektivitou. Ak bolo doteraz nejaké bez nej, vznikali aj problematické situácie. Napríklad šéf urbára síce mohol vystupovať za spoluvlastníkov, ktorí ho ako keby splnomocnili na niektoré úkony – povedzme na podanie na súd, ak im odberateľ dreva nezaplatil faktúru – keď však spoločenstvo chcelo vymáhať pohľadávku zákonnou cestou, vznikol problém. Muselo mať súhlas všetkých spoluvlastníkov, ale kto všetko sú spoluvlastníci, to sa často nevie.
   * Keďže spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu, potrebovalo súhlas všetkých.
   Presne tak. A aká je vlastnícka štruktúra spoločenstiev? Sú to prevažne starší ľudia. Po ich úmrtí nastáva dedenie, ale mnohé z nich nie sú právne vyrovnané, a tak v rôznych veciach spoločenstvo nemohlo konať, ak nebol známy stopercentný stav vlastníkov. Vznikali z toho vlastnícke spory, ktoré sa ťahajú 10 aj 15 rokov a nedajú sa uzatvoriť, lebo zakaždým tam niekto zomrel a otvárali sa ďalšie dedičské konania.
   * Najnovšia úprava prináša pre spoločenstvá prísnejšie pravidlá, no s nimi aj viac povinností. Dokážu ich zvládnuť?
   Nový zákon chce tento stav upratať a dáva možnosť konať. Spoločenstvo už je právny subjekt, má výbor, v mene ktorého koná predseda. Lenže z toho vyplývajú aj povinnosti, ktoré sú najmä pre malé spoločnosti veľmi administratívne, niekedy aj finančne náročné.
   * Napríklad?
   Vedenie účtovníctva. Aj keď neťažíte drevo a nemáte príjem, musíte viesť podvojné účtovníctvo. Okrem toho je tu nová daňová povinnosť. Bez ohľadu na to, či máte zisk, alebo nie, musíte zaplatiť štátu minimálne 480 eur. Pre spoločenstvá to znamená, že musia mať túto sumu nachystanú do marca 2015, a to aj keď nebudete robiť nič. Na problém minimálnej dane sme už upozornili. Ministerstvo pôdohospodárstva poslalo rezortu financií list, aby sa na to prihliadalo pri novele zákona o dani z príjmov. Ak zavádzate povinnosť, že spoločenstvá musia mať právnu subjektivitu, zistíte, že v každej oblasti vás niečo obmedzuje. Najväčší problém je, že medzi spoločenstvami je veľa malých subjektov s veľkým množstvom vlastníkov a malou ekonomickou silou. Ideálne by bolo, keby štát podporoval ich združovanie do väčších subjektov s jasnými pravidlami hry.
   * Podporuje štát v niektorej oblasti takéto združovanie do väčších subjektov?
   Štát predsa pomáha poľnohospodárskym družstvám, aby sceľovali pôdu. No a lesy sú to isté. Aj tu by malo nastať sceľovanie, pretože – spýtajte sa ktoréhokoľvek spoločenstva, koľko malo členov pred 15 rokmi. Povie vám, že ich počet stúpol geometrickým radom. Stále sa totiž dedí a podiely sa delia, ale nástroj, aby sa podiely skupovali, tu nie je.
   * Väčšina vlastníkov lesov však vždy doteraz sledovala predovšetkým čo najrýchlejší profit z ťažby dreva. Tí by boli určite proti nejakým dlhodobým opatreniam. Nemyslíte?
   Toto vždy bolo aj bude. Ale už preto by mal mať štát mechanizmy, aby to priebežne reguloval. Napríklad mali by tu byť programy starostlivosti o les, deceniálne plány... Predsa, ak ťažíš, musíš zároveň aj zalesňovať.

(Zdroj: Hospodárske noviny, 30.6.2014)