Pripomienkujú zonáciu

„Nie je dôvod, aby tieto štátne lesné pozemky boli z územia Tatranského národného parku vyraďované. Ich preradením do D zóny, kde platí 2. stupeň ochrany prírody, automaticky strácajú ochranu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pred scudzením,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Lesníci nesúhlasia ani s preradením štátnych pozemkov do D zóny v intraviláne mesta Vysoké Tatry, na ktorých schválený územný plán mesta neráta s rozvojovými programami. Tieto plochy podľa lesníkov aj naďalej majú zosta súčasou sídelnej zelene. Keďže približne dvoj- až trojhektárové plochy sú previazané s územím mimo intravilánu mesta, lesníci budú trva na tom, aby ako súčas územia Tatranského národného parku zostali v C zóne, 3. stupni ochrany prírody, a tak boli chránené pred scudzením.

Štátne lesy TANAP-u súčasne žiadajú, aby sa prehodnotila výmera rozsahu štátnych lesných pozemkov v budúcej Cr zóne, teda rozvojovej, v oravskej časti TANAP-u. Proti rozsahu A, B a C zóny nemajú lesníci zásadné námietky.

Podľa stanoviska Štátnej ochrany prírody zóny navrhnuté ako Cr - rozvojové neznamenajú automaticky, že budú zastavané. Sú to plochy, kde v budúcnosti bude umožnená perspektíva športových a rekreačných aktivít. Všetky plánované činnosti musia prejs procesom posudzovania vplyvu na životné prostredie a až na základe výsledkov posudzovania bude jasné, či sa aktivita bude realizova alebo nie. Štátna ochrana prírody má vlastné pripomienky k návrhu zonácie TANAP-u, ktorými chce upozorni na riziká súvisiace s možným zásahom do biotopov a biotopov druhov. „Keďže v súčasnosti prebieha pripomienkové konanie, nebudeme sa k jednotlivým detailom vyjadrova,“ uvádza sa v stanovisku Štátnej ochrany prírody.

Podľa primátora Vysokých Tatier Jána Mokoša príprava zonácie je vecou kompromisov a ústupky urobilo aj mesto Vysoké Tatry. „Určite nikto z vedenia nechce, aby sme tu mali betónové mesto alebo lunapark," uviedol J. Mokoš. Dve percentá zastavanej plochy na území s rozlohou približne 74-tisíc hektárov nie sú podľa neho veľa. V súčasnosti predstavuje zastavaná plocha v národnom parku približne 1,5 percenta. Navrhovaná D zóna je podľa primátora buď už čiastočne zastavané územie alebo sú to rezervy na projekty, ktoré by sa mohli v budúcnosti uskutočni. Príkladom je podľa neho prenesenie železničnej stanice v Tatranskej Lomnici či obchvat Smokovcov. Podľa primátora je nesprávne, ak sa má chráni cesta, ktorá ide v 3. alebo 4. stupni ochrany. Podobne je to podľa J. Mokoša aj s parkoviskom na Štrbskom Plese, ktoré je v najvyššom 5. stupni ochrany prírody. Podľa primátora sú vo všetkých národných parkoch v strednej Európe hranice stanovené tak, že sa z nich vyňalo nielen zastavané územie, ale i zjazdovky, všetky cesty a ich ochranné pásma. Chyby u nás sa podľa J. Mokoša urobili ešte za bývalého režimu, keď sa určovali hranice národného parku. „Hranice boli stanovené nelogicky, teda zle. Bez účasti a možnosti pripomienkovania vlastníkov pôdy a lesa, bez účasti samosprávy, orgánov a organizácií, vrátane podnikateľov,“ dodal primátor.

(zdroj: webnoviny.sk, sita)