Prastarý les v Havešovej v Poloninách: Život pre ohrozené druhy živočíchov a húb

Portál Teraz.sk ďalej uviedol, že Havešová je priestorom s veľkým množstvom stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu, ako aj stromov v blízkosti ich fyzického veku, čo je jedným z charakteristických znakov pralesa a svedčí o jeho dlhodobom nenarušenom vývoji. "Samotný termín "mŕtve drevo" nie je celkom presný, keďže mŕtve drevo je paradoxne žriedlom života. Po odumretí dreviny je drevná hmota obsadzovaná a rozkladaná rôznymi skupinami organizmov," priblížila environmentalistka s tým, že úplný rozklad dreva trvá 20 až 180 rokov.

Druhy, pre ktoré tento proces poskytuje priestor pre život, sa súhrne nazývajú saproxylické organizmy. Okrem húb a rastlín osídľuje mŕtvu drevnú hmotu aj široké spektrum bezstavovcov, vtákov a cicavcov. Najpočetnejšími druhmi sú roztoče, chvostoskoky a hmyz, z hmyzu sú to najmä blanokrídlovce a chrobáky.

Podľa Ivety Buraľovej je na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu priamo viazaná viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch. Odumretá drevná hmota spolu s na ňu naviazanou faunou a flórou je však v súčasnosti jeden z najohrozenejších prvkov lesných ekosystémov Európy. Intenzívne lesné hospodárstvo spôsobilo, že viac ako 40 percent saproxylických druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. "V prípade húb a lišajníkov bude toto číslo pravdepodobne ešte vyššie," povedala I. Buraľová s tým, že práve pre ich zachovanie je potrebné pre budúce generácie uchovávať oblasti ako Havešová.

Lokalita pralesa Havešová s rozlohou 171,32 hektára nie je verejnosti prístupná po žiadnom značenom turistickom chodníku. Navštíviť ju je možné iba v sprievode pracovníkov Správy NP Poloniny po náučnom chodníku. "Jeho trasa vedie lesným chodníkom, ktorý je minimálne upravovaný, je takmer bez zásahu človeka," uzavrela pre TASR Iveta Buraľová.