Praktickí lesníci o PBHL (1. časť): Hovorme o zdravom sedliackom rozume a vyberajme z porastov rubne zrelé stromy

O svoje skúsenosti sa rozdelil s konateľom a odborným lesným hospodárom (OLH) Mestských lesov Revúca Ing. Ladislavom Szabóm, konateľom a OLH Mestských lesov Jelšava Ing. Michalom Fulmekom a Ing. Petrom Šiškom, ktorý bol 20 rokov vedúcim Polesia Čermeľ v Mestských lesoch Košice a predtým pracoval v bučinách v Slanských vrchoch. Ich debata môže inšpirovať mnohých ďalších praktických lesníkov. Postupne z nej budeme na portáli Lesmedium.sk autentickým spôsobom publikovať viaceré posolstvá, argumenty a skúsenosti.

Na začiatku bola informácia na sociálnej sieti, že sa na Kulháni konali školenia ohľadom PBHL pre odštepné závody Prievidza, Trenčín, Žarnovica, Topoľčianky a Smolenice. Nosnou myšlienkou školení bolo vysvetliť obnovné a výchovné postupy a legislatívne rámce pri PBHL. Základom bola dohoda spolužiakov z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene Dušana Mikuša a Ladislava Szaba, že sa po opadnutí pandemických opatrení stretnú a dajú reč na tému PBHL.

Dnes uverejňujeme niekoľko myšlienok Ing. Dušana Mikuša, ktoré odzneli z jeho úst v porastoch na Kulháni. Základom školení, ale aj nášho strenutia bolo motto: ,,ROBME VECI JEDNODUCHO“. Preto aj výstup z neho zverejňujeme v jednoduchej a jasnej forme:

• Rúbane ako obnovné prvky majú veľa nevýhod. Spála kôry okrajových  bukov – všetkým ,,zhorí kôra“.  Dubom  - na okrajoch  zavlkovatejú kmene, pretože ich nemajú  zabalené v etáži. Smreky vypadnú, buď suchom, alebo príde vietor a vyláme a vyvráti stromy v porastových stenách.
• Klasické rúbane po viac ako 250 rokoch strácajú opodstatnenie. Les nemá byť páskatý a kockatý. Kde sme to zobrali?
• Vo vyťaženom páse nedozrú všetky stromy naraz. Je to, ako keby sme si pri zbere jahôd odtrhli  s červenou jahodou aj všetky zelené. Nedáva to zmysel. Nemyslím si, že je to správne,  keď rúbeme les v pásoch a vyberáme aj nedozreté plody. Pokladám to za nesprávny postup.
• Viete, prečo majú  duby polovičnú hrúbku  ako buky, hoci majú rovnaký prístup k svetlu a rovnaké stanovištné podmienky? Rozdiel medzi bukom a dubom je ten, že buk z rovnakého množstva vody v porovnaní s dubom dokáže vytvoriť dvojnásobný hrúbkový prírastok dreva. Lepší preborník je smrek a najväčší topoľ, ale ten má korene namočené vo vode.
• Prečo sú buky na tom istom mieste porastu tak hrúbkovo rozdielne, že jeden má v prsnej výške 70 centimetrov a druhý iba 30 centimentrov? Majú rozdielne koruny. Pripomeňme si pravidlo, že základom kvalitného a hrubého kmeňa je veľkosť a tvar koruny – paraboloid.
• Pestujeme buk do 120 - 150 rokov. Rubná doba u buka je vysoká. Kvalita kmeňov sa nám po 100 rokoch postupne stráca, lebo  jadro je problém.
• Ako teda dosiahnuť rubné dimenzie za kratšiu dobu?  Ak od veku 50 rokov ,,tvrdo tlačíme“ na rozvoj koruny a cieľavedome ju uvoľňujeme silnými úrovňovými zásahmi, tak už vo veku 90 - 100  rokov za predpokladu, že bude mať dostatok vlahy, vieme dosiahnuť na živných stanovištiach rubné dimenzie porastu. Nepotrebujeme 120 - 150 rokov. Tento buk s veľkou korunou pred nami je toho dôkazom.  
• Silné zásahy v úrovni zlacňujú výrobu a zároveň  vytvárajú požadovanú štruktúru porastu. Ak pride porast do obnovy bez štruktúry,  vo veku nad 100 rokov ju už nedokážeme vytvoriť.
• Ak by ste boli manažérmi v automobilke a skrátite výrobný proces o 25 percent, tak vás asi vyvážia zlatom. A my lesníci skutočne vieme silnými zásahmi skrátiť rubnú dobu o 25 percen. Prídeme o časť produkcie, ale získame štruktúru, biodiverzitu, stabilitu, hodnotový prírastok  a kvalitu.
• Ešte váčšou výzvou na efektívnosť sú dvojrubné porasty – dvojvrstvové bukové porasty, pri ktorých vzniká les trvale tvorivý s trvalou produkciou. Vo veku 50 - 60 rokov silné výcovhné zásahy vytvoria prirodzené zmladenie - prvky štruktúry po ploche porastu. O obnove a obnovných prvkoch  sa nedá hovoriť - stále je tam materský porast. V 100 rokoch dosiahnu stromy hornej vrstvy tzv. (Z1) hrúbku 40 - 50 cm, pod nimi sú 50 rokov stromy spodnej vrstvy (Z2) a výrobný proces sa skráti na 50%. Tu by stačilo, keby si nás viac vážila verejnosť a  lesoochranárske združenia. Ale aj my sami sa musíme pustiť do práce a veriť, že je to tak.
• Pripomeňme si ďalšie dôležité pravidlo platné pre listnáče, hlavne buk a dub, pod ktoré sa kedykoľvek podpíšem: 30 – 60 – 90. Čiže 30 percent kmeňa je 60 percent objemu a 90 percent hodnoty.
• Alebo druhé pravidlo optimálneho rozostupu stromov v poraste. Ak hrúbku kmeňa v decimetroch prenásobime tromi, dostaneme optimálnu šírku koruny v metroch.  Napr. 30 cm kmeň = 3dm x 3 = 9 m by mal byť optimálny priemer koruny. Teda 4,5 m od stromu by nemal byť iný strom s korunou v úrovni.
• V lesníckych kruhoch sa stretávame s averziou na PBHL či hnutiu Pro Silva. Zväčša znie otázka, v čom je to iné  ako bežné hospodárenie. Tak to pomenujme inak a hovorme o zdravom sedliackom rozume, vďaka ktorému vyberáme z porastov to, čo dozrelo a dozrieva to na malých plochách. Netrhajme zelené jahody. Vyberajme z porastu dozreté stromy, alebo nekvalitné jedince a vytvárajme prirodzené zmladenie pod nimi ako prvok štruktúry.
• Ak ale máme porast kvalitný a dozretý, tak postupujme ako pri zbere akýchkoľvek plodov:ak je dozretá jahoda či čerešňa, tak ju odtrhneme. Aj stromy rovnako ako tieto plody môžu prezrieť či zhniť. Mnoho konzervatívnych lesníkov tento prístup nazýva vykrádanie porastov.

Jozef Marko