Poznámka: Závery výskumu v Poľsku o vzťahu medzi intenzitou obhryzu a kvalitou pôdy v lesoch
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V súčasnosti je dôležitým ekologickým problémom vplyv bylinožravosti raticovej zveri na ekosystémy v Európe. Tento vplyv zohráva dôležitú úlohu nielen pri obnove lesov, ale aj pri dynamike stromových porastov. Vysoká hustota raticovej zveri výraznou mierou ovplyvňuje frekvenciu obhryzu mladých stromov a považuje sa za hrozbu pre obnovu porastov. Celé to môže následne ovplyvňovať samotnú funkciu ekosystému. Na druhej strane selektívna bylinožravosť raticovej zveri spôsobuje, že v ekosystéme začnú dominovať chemicky chránené rastliny.
Intenzitu obhryzu ovplyvňujú viaceré faktory, medzi ktoré patrí prítomnosť lesných medzier, zloženie stromov, nadmorská výška, predchádzajúci management a vlastnosti pôdy. A práve prevládajúce pôdne podmienky nepriamo ovplyvňujú intenzitu obhryzu na konkrétnych druhoch stromov. Pôda je centrom pre proces materiálovej a energetickej výmeny a obehu v suchozemských ekosystémoch. Poskytuje vodu a živiny, ktoré sú potrebné pre rast a vývoj rastlín, čím ovplyvňuje regeneráciu stromov.
Stav živín v pôde môže tiež viesť k posunu v zložení spoločenstva. Kvalita pôdy je akýmsi filtrom pre určitú skupinu druhov, ktorá môže prekvitať na konkrétnom mieste. To môže viesť k tomu, že zlé podmienky pôdy môžu viesť k nižšej kvalite a množstvu mladých výhonkov, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu intenzity obhryzu na jednotlivých rastlinách. Pôdne podmienky tiež výraznou mierou prispievajú k zmenám v dostupnosti svetla na lesnú pôdu.
Výsledkom celého tohto je, že vegetácia lesných porastov v chudobnejších biotopoch môže byť produktívnejšia a mať vyššiu biomasu ako v bohatšom biotope, čo zase môže ovplyvniť obhryz raticovej zveri. Obhryz raticovej zveri na stromčekoch je na úrodných pôdach menej intenzívne z dôvodu vyššej produktivity vegetácie a vyššej dostupnosti krmiva. V lesoch mierneho pásma, kde dostupnosť svetla zohráva hlavnú úlohu pri rozvoji prízemnej vegetácie, je obhryz intenzívnejší na úrodných pôdach, pretože prízemná vegetácia je riedka.
Kvalita pôdy zohráva zásadnú úlohu pri určovaní distribúcie a množstva stromčekov, čo na druhej strane ovplyvňuje intenzitu obhryzu rôznych druhov stromov. Vzťah medzi indexom kvality pôdy a dostupnosťou obhryzu sa však medzi jednotlivými druhmi líši. Je to spôsobené preferenciou biotopov drevín v lesnom ekosystéme. Zistenia v mnohých štúdiách podporujú hypotézu, že intenzita obhryzu klesá so zvyšujúcou sa kvalitou pôdy. Nie je to spôsobené zvýšenou produktivitou alebo množstvom potravinových zdrojov, ale skôr v dôsledku obmedzení kvality pôdy, ktoré bránia rastu v dôsledku zvýšeného uzatvárania koruny.
Zmeny v dostupnosti obhryzu a druhovom zložení sprostredkované kvalitou pôdy vedú k postupnému posunu tlaku pri obhryze z chutných druhov stromov na menej chutné, čo súčasne umožňuje niektorým iným druhom prežiť a vytvárať korunu. Vzťah medzi kvalitou pôdy, dostupnosťou a intenzitou obhryzu je dôležitým faktorom pri usmerňovaní úsilia o ochranu, zameranú na zmiernenie vplyvu bylinožravcov raticovej zveri na druhy stromov.
Toto sú závery výskumu, ktorý sa uskutočnil v Poľsku v rokoch 2019 až 2021 na rozlohe 8 483 ha, kde bola priemerná ročná teplota vzduchu v rozmedzí 7,4 – 7,5 oC a ročným úhrnom zrážok 600 – 650 mm. V prípade drevín boli zastúpené buk lesný, jedľa biela, hrab obyčajný, platan javorový a jarabina obyčajná. Lesná zver v danej oblasti bola zastúpená jeleňou a srnčou zverou.
Ing. Ján Krnáč