Poznámka: Prečo majú byť z lesníkov kajúcnici?!
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Keď sa stretávam s lesníkmi, ktorí sú už nejaké to desaťročie na dôchodku a prežili celý svoj profesijný život v lese a prácou pre les, sú veľmi rozčarovaní z toho, že v súčasnosti z nich chcú niektorí mladší kolegovia urobiť kajúcnikov. Nechápu, prečo sa majú cítiť vinní za to, že hospodárili v lesoch v súlade s lesnými hospodárskymi plánmi, vypracovanými na základe odborných poznatkov z prepracovanej lesníckej vedy, výskumu a praxe.
Prečo im je vyčítané, že pestovali smrek všade tam, kde sa mu darilo, pretože to bola a stále je najvšestrannejšie využiteľná a najefektívnejšie pestovaná produkčná drevina? Prečo ich obviňujú, že nerobili tak, ako mohli a mali, keď pracovali pod prísnou kontrolou nadriadených a štátnej správy, trestajúcej každý včas neodstránený chrobačiar z napadnutého lesa alebo nedostatočnú podporu prirodzeného zmladenia z fruktifikujúceho materského porastu?
Takto sa pýtajú emeritní lesníci a nerozumejú, ako môžu byť verejne odsudzovaní za niečo, čo robili v súlade so zákonmi, predpismi a podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Nepochopiteľné je aj to, že kvôli tejto „vine“ lesníkov, hospodáriacich v lesoch v druhej polovici minulého storočia trvalo udržateľným spôsobom, ktorým dokázali obnoviť lesné porasty po každej kalamite a po každej ťažbe aj v tých najťažších prírodných podmienkach, tí istí kritici a zástancovia takzvaného moderného lesníctva vyzývajú súčasnú generáciu lesníkov, aby si obrazne povedané nasypala popol na hlavu a kajala sa pred verejnosťou.
Dôvod? Takzvané prírode blízke hospodárenie v lesoch, ktoré laickej verejnosti, politikom a ochranárom mediálne veľmi dobre znie. Skúsení lesníci s dlhoročnou praxou v lesníckej prevádzke ale vedia, že to nie je všeliek na všetky problémy, ktoré musí v súčasnosti lesníctvo riešiť. A nemôže to byť ani priorita v čase, kedy sa vetrové kalamity nevyskytujú raz za desaťročie ako pred 50-timi rokmi, ale v niektorých lokalitách každé dva roky a vo väčšom rozsahu ako donedávna. Kedy v dôsledku rozširovaného bezzásahového režimu, všakovakých obmedzení v spletitej sieti chránených území a nedostatočnej podpory štátu najmä pre drobných vlastníkov lesov reálne hrozí rozpad lesov v horských oblastiach. Kedy zákon o verejnom obstarávaní nerešpektuje špecifiká obhospodarovania lesov a znemožňuje lesníkom včas spracovať kalamity a zabrániť ich šíreniu do zdravých hospodárskych lesov. Kedy... A tak by sa dalo pokračovať. Ešte dlho.
Neprajem nikomu to, čo prežívajú lesníci, ktorí majú čisté svedomie a sú vystavení verejnému tlaku, vyvolanému aj ich kolegami, presvedčenými o svojej jedinej lesníckej pravde, zvanej prírode blízke hospodárenie v lese. Nech sú motívy týchto moderných lesníkov akékoľvek, neželám ani im, aby sa od nich o niekoľko desaťročí očakávalo to isté – aby sa stali kajúcnikmi...
Jozef Marko